Latest / Šport24.sk / NEONDI SA! "Bolo to peklo!" Kukumbergovci otvorene: Desivá nehoda, boj o život a záchrana hokeja

Transcript

NEONDI SA! "Bolo to peklo!" Kukumbergovci otvorene: Desivá nehoda, boj o život a záchrana hokeja · Šport24.sk

• 0:06
  SPEAKER_04: Takže tretom deli podcaste neonitista.
• 0:09
  SPEAKER_04: Vítáme rovnova kuberka staršieho, trviásobný slovensky reprezentant.
• 0:16
  SPEAKER_04: Hrá v kahute bol rattovaný Toronto.
• 0:18
  SPEAKER_04: Víme cína romana kuberga mladšieho.
• 0:24
  SPEAKER_04: Nedávno sa skončilo na hokej.
• 0:27
  SPEAKER_04: Zásab na Slovensku odšia.
• 0:29
  SPEAKER_04: Mali sme mladý tým najmladší, jeden z najmladších do 25 rokov bol výber.
• 0:33
  SPEAKER_04: Chlapci skončili 9.
• 0:35
  SPEAKER_04: čest je uniklo vlastne to čvršť na Rom.
• 0:43
  SPEAKER_01: Tak za mňa sa to dá hodnotiť je pozitívne s takým mladým týmom, neskuseným.
• 0:50
  SPEAKER_01: Musím povedať, že nevedel som väčšinu hokejov.
• 0:55
  SPEAKER_01: Naký som videl a to, čo som videl, tak sa mi naozaj páčilo, bola tam veľká bojovnosť, bolo to tam všetko, čo sa od takého vlastne mladého, menej skúseného týmu vyžaduje, takže za mňa pozitívne hodnotenie.
• 1:10
  SPEAKER_04: Dal sa očakávať, že po tej Olimpiade, kde boli čtvrti, bol ten tým vlastne nášlapí, mali sme si najlepšie, čo zemli mať.
• 1:16
  SPEAKER_04: Teraz došlo strašný veľa osadiniek, chýbali asi 25 hráč.
• 1:20
  SPEAKER_04: Dá sa očakávať, že ti hokejisti nemajú šancu, že urobiť rchol za 3 mesiace, že dosal vlastne Orse dal šancu také druhe garnitú vlastne na to.
• 1:31
  SPEAKER_01: Olimpiáda vyšla.
• 1:32
  SPEAKER_01: Tam si povedal, že chýbalo 25-26 chalánov a neviem tie dôvod, zýchých dôvodov to všetko bolo.
• 1:38
  SPEAKER_01: Ale dostali šancu mladí Chalani, šanci sa chytili a možno na tom stavať na ďalšie šampió, ty olympiády všetko, takže je to výhoda tých chalanov, že dostali tu šcu.
• 1:50
  SPEAKER_03: Ja by som sa junior opýtal.
• 1:52
  SPEAKER_03: Mal si tam dvoch spolodov z tých mádežnických reprezentáció, tam Max Štrbák a Lukadovič.
• 1:58
  SPEAKER_03: Tak jak si videli, výkony.
• 2:00
  SPEAKER_00: Ja som moc úplne nepozeral, ale keď som pozeral, tak to bolo dobr.
• 2:05
  SPEAKER_00: To bolo super, a.
• 2:07
  SPEAKER_04: Si my chalím nejaký kontakte s tými stvojými ročníkmi, keď je Luka máš trbák alebo.
• 2:12
  SPEAKER_00: Teraz moc nie, ako že určite sme, niekedy a teraz moc, nieho.
• 2:18
  SPEAKER_04: Čo to môže znamenáť pre takých mladých chlapcov, že dostali takú šancu na to seniorske, či si boli na tniorských šampionátoch bol si aj 8 a 20 rokov, sami zdá.
• 2:27
  SPEAKER_04: Takže čo to pre takých chlapcov znamená.
• 2:30
  SPEAKER_04: Štrbák, vlastne on hrá dva zápasy v váh, keď sa ročestera a nedičia medzi mužou, Luka ma tiež pár zápasov za mužov, zrazu idú do takého levelu.
• 2:38
  SPEAKER_04: Vždy si hrá teraz aj v slováne tu sezón medzi mužmi, takže čo to pre nich môže do tej budúcnosti znamenať.
• 2:44
  SPEAKER_00: Tak vôšnosť je určite a úspech, ako že je to súba, že sú mužov.
• 2:50
  SPEAKER_00: A môže to iba dobre znamenáť, ako že nič není podľa mňa, viete, takže iba dobre.
• 2:58
  SPEAKER_03: Ja by som sa román opýtal.
• 2:59
  SPEAKER_03: Roman tak veľa sa rozprávalo o posichovcoch, člení členovia prvého útku.
• 3:07
  SPEAKER_03: Mala si možno, počas svojej kariery takých spolúračov, lebo oných napríklad chapka z Caldery povedalo, že ten Marno pospišoval spolvač, že prostě oni sú také dôže, keď si dajú prihu na hlavu, že im prene.
• 3:21
  SPEAKER_03: Možno, že bolo miro taký.
• 3:25
  SPEAKER_01: Ja ich nepoznám osobne, nepoznámých.
• 3:31
  SPEAKER_01: Počul som všelič som velič.
• 3:34
  SPEAKER_01: Ale keďže ich nepoznám osobně tak ťažko mi k tomu niečo povedať.
• 3:41
  SPEAKER_01: Ale všiml som si zápazok, čo som vedel, že vždy boli v nejom takom minik konflikte, čo sa stávajú, že sú bežné věci na ladé.
• 3:48
  SPEAKER_01: Já na tom nevidím n zle, že by som to hodnotil pozitívně, že sa tomu nevyhníbí tímto věciám na ladí.
• 3:59
  SPEAKER_01: Ale v osobnom života neviem, jaký sú, takže.
• 4:02
  SPEAKER_01: A má si taký spolu.
• 4:05
  SPEAKER_01: Také boli všeliaký väčší blázni, menší blázni.
• 4:12
  SPEAKER_01: Ušlíky, to je najvětší váze to dní.
• 4:18
  SPEAKER_01: Ale já si myslím, že nájovaný náladě není zle, to hoke jednoducho vyžaduje možno vneš tom hokejí.
• 4:30
  SPEAKER_01: U to aj chýbá, všech ty lidi aj tomu chodí na ten štadi.
• 4:37
  SPEAKER_04: Ty se zachytilo vlastně proti Brato pospišilo, že ich máma potom turnání napísala na sociálne siete.
• 4:44
  SPEAKER_04: Na adresu orsa, že ich málo vyťažovalo a že keby by ich vyťažila sú viacej prospešnejší.
• 4:50
  SPEAKER_04: Mali by sa to rečia starať za teba 100, čiže rodič alebo ke ti hrával myslí, že to je dobré, alebo mali byť totom.
• 4:58
  SPEAKER_01: Zachiti som to nezaitil, lebo nemám žiadne sociálne siete.
• 5:03
  SPEAKER_01: Dozedil som sa to až tu, ale ja by som také niečo nenapísal.
• 5:08
  SPEAKER_01: Si myslím, že by tam nemali písať takéto veci.
• 5:13
  SPEAKER_01: Ja som aj vždycky tu mladšku povedal, aj keď nečítate tieto veci.
• 5:18
  SPEAKER_01: Ja som to tiež nikdy v živote nečítal, ani som nie takéto veci nepísal.
• 5:23
  SPEAKER_01: A keď to napísala ich mama, nevie, aké mali, či boli byť viac vyťažované, ale je mova vec a to sú tam iní ľudia aby povedali, kto má byť koľko hladej a v podstate nie ich mama.
• 5:41
  SPEAKER_01: Neviem, nemalo by sa to stávať ešte zláš od nich, keď tam dve deti, tak na Orsa a máme podok slovenského trenéra.
• 5:50
  SPEAKER_01: Si dobrá cesta?
• 5:52
  SPEAKER_01: Ja si myslím, že cesta vynikáú si ja sa teším, že tam máme Slova.
• 6:02
  SPEAKER_01: A si myslím, že aj mu dávia.
• 6:04
  SPEAKER_01: Keď už spomenú to Orsaky to už zadali v reprezentacii niekedy.
• 6:08
  SPEAKER_01: Myslím, že to bolo.
• 6:10
  SPEAKER_01: 2004.
• 6:10
  SPEAKER_03: To bol tvoj prvý šampionát zároveň, majstela sveta, tvoje prve.
• 6:14
  SPEAKER_03: Celkov si mala 4, tak na ktoré z nich tak najračej spomínaš.
• 6:18
  SPEAKER_01: To spomíná na všetky až na to Nemecko.
• 6:22
  SPEAKER_01: To Nemecko.
• 6:22
  SPEAKER_01: O tom sa baví nemusíme.
• 6:26
  SPEAKER_01: 06 06.
• 6:28
  SPEAKER_01: Za okolnosti asi 10 dní.
• 6:33
  SPEAKER_01: Dozadu mi to jeden kamáš ukazoval.
• 6:35
  SPEAKER_01: Ten zápas.
• 6:36
  SPEAKER_01: Ten zápas iba tak vyťahil telefon a kúkni sa na toto.
• 6:40
  SPEAKER_01: Hne to schovaj.
• 6:41
  SPEAKER_01: Značilo prvú tretinu.
• 6:47
  SPEAKER_01: To sú spomenky zlahé ostatné spomenky vynikajúci vlastne vtedy ten tým vypadal úplne ináč, všetci vieme, kto tam vtedy bol nominovaný, takže ja som tam bol v podstate vik také nejaké ucho.
• 7:01
  SPEAKER_01: A ten podstý vo Físku už tá pozícia v tom týme bola inakšia, takže to bola veľká skúsenosť a vlastne to bolo v tej nominácii, čo tam vtedy bola, tak tam sme boli, ja Mesa, tam bol tuším a domíno.
• 7:17
  SPEAKER_01: To sme tam boli ako úplne beniami, takže to bolo neskutočné.
• 7:22
  SPEAKER_01: Hneď sme išli o medaile.
• 7:28
  SPEAKER_01: Škoda aj toho v semifinále.
• 7:30
  SPEAKER_01: Pamiętam to všetko a dneska tí ľudia, čo tam boli, to bolo neskutočné.
• 7:34
  SPEAKER_04: Bylo to veľká väze pre teba, že v tej dobe bolo strašová hračové najrabo 40-50 z tej Európy sa dostal týmu malho, že bol si kasi vyšokápušti, možno na reagúram, že tam bolo 10% bolo račun zeného alebo taká aj výšnosť pre teba, že to tí čtvrto, aj to siedmo v tej Moskve, že si sa dostal do toho týmu nával.
• 7:55
  SPEAKER_01: Ja som s tým hlavne, keď som bol úplne mladý, tak ja som s tým ani vôbec nepočítal, že by som sa tam v tej zostave, že mohol dostať a pamiętam si jak dneske by to bolo, keď po zápase ohlasovali tú nomináciu a mňa už vonku čakal takko itoměc mu domov.
• 8:18
  SPEAKER_01: Ja som vyšel von a som povedal, že idem.
• 8:21
  SPEAKER_01: Tak to bol taký šok ako fakt, že šok.
• 8:24
  SPEAKER_04: Pamiętat, keď se nový na svíme, že potom počí áno.
• 8:28
  SPEAKER_03: Když vzpomínám NAL, protože hráče NAL teď 2004 draftovalo Toronto a to málo vtedy som si podoloval tu zostavu.
• 8:35
  SPEAKER_03: Tam bol Macundín New Francis mobilny, tady domy, Reichel a tuš kaberle.
• 8:42
  SPEAKER_03: To bylo tecke.
• 8:45
  SPEAKER_03: Co to pre teba znamenalo?
• 8:48
  SPEAKER_01: Já jsem o tom tiež vůbec nevedel, že sa to stane.
• 8:50
  SPEAKER_01: Ja som bol vtedy v nížné kamsku, boli sme na sústeni.
• 8:55
  SPEAKER_01: B som tak unavený z toho, čo sa tam dělalo.
• 8:59
  SPEAKER_01: Azvil na hotelý telefon, ja som sa zobudil.
• 9:05
  SPEAKER_01: Vali mi niečo mi tam spetali po anglicky a ja som, čo to je tak som zložil.
• 9:14
  SPEAKER_01: A 5 minút na to mi volá agen, že počuje, že ty si zložil najvyššie mu telefonu, že oni si ťa vytihali.
• 9:26
  SPEAKER_01: Jak cháť.
• 9:27
  SPEAKER_01: Ja som toho tak som bolavený, že som to ani nevnímal, že čo sa stalo, ale potom došla ta smola.
• 9:36
  SPEAKER_01: Vtedy bolo tušení mají z sveta, mali byť vo jedni.
• 9:45
  SPEAKER_01: Mali sme zápas tuším, največí v Dánsku alebo Švedsku, a dostal som takú bombu do kolena.
• 9:53
  SPEAKER_01: Áno, áno, áno.
• 9:55
  SPEAKER_01: Potom bolokaut, všetko sa to ťahalo.
• 9:59
  SPEAKER_01: Potom keď lokal skončil, mal som je do Kampu, tak ja som nebol v Kampe ani naladil, le stále tam to koleno, nikto nevedel, dojsť, čo tomu je.
• 10:07
  SPEAKER_01: Takže ja som tam vépe najapsoloval vôbec nič.
• 10:10
  SPEAKER_01: Takže na tú kapitolu tejto Kanady, alebo ja to tam nazva, tak nemám na to najlepšie sprove.
• 10:20
  SPEAKER_01: Ja som tam potom vyšiel, ale ja som tam išiel, ale ani nešiel.
• 10:25
  SPEAKER_01: Ja som bol v campe som to sledoval, potom povedal, že ideš dolej, však to bolo jasné.
• 10:33
  SPEAKER_01: Nál som ešte nechodil, potom ma vypustili nahľad asi 5 dní som bol po 20 dňu náďat, po 6 mesiacoch, čo som ako sa letba hýbal.
• 10:45
  SPEAKER_01: Kondícia žiadna a povedali mi, že nastú na zápas.
• 10:51
  SPEAKER_01: Oni že áno, že ideš na to.
• 10:53
  SPEAKER_01: Ja som na to vôbec nachystaný, že som mal stihnoť Biceps.
• 10:57
  SPEAKER_01: Úplne bez sily, bez kondície, že 6 mesiacov som sa v podstate nechýval, nemal som nič.
• 11:03
  SPEAKER_01: Oni ma vypustili na ľad, tak to aj vypadalo.
• 11:05
  SPEAKER_01: Ja som tam tie malé lavičky, čo sú, tak ja som vždy si musel klaknúť na jedno koleno, aby ma nebolo koleno, tak jednu nohu som si musel natiahnuť pod lavičku, tak som tam sedel.
• 11:16
  SPEAKER_01: Takže toho ajmu som mal veľmi málo.
• 11:20
  SPEAKER_01: Potom po mesiaci, keď sa to začalo zlepšovať, tak znova Hika podvestu zlomených 5.
• 11:30
  SPEAKER_01: Takto som zase stal.
• 11:31
  SPEAKER_01: To som zastal, takže ja tu sezónu považujem, ako keby som tam ani nebol.
• 11:36
  SPEAKER_01: Akby som tam ani nebol, takže na to malak veľmi zle veľmi zlečoval.
• 11:41
  SPEAKER_01: Bolám ponúkali zmluvu, ne ponúkali zmluvu aj na ďalši sezónu ja som mal vtedy 26.
• 11:50
  SPEAKER_01: Po tej ďalšej sezone už by som mal 27 a vtedy vlastne to bola taká doba, že keď bo niekto váhal, tak nebol považovaný za kandidáta na niečo u nás, alebo bolo to iba.
• 12:00
  SPEAKER_01: Nebolo to ja dneska, že sa u nich píše, že to hlásia, že dali góly všetko, koľko vtedy vedy bol toľko, keďesto vená, že zájl, nikto nezaujmal.
• 12:11
  SPEAKER_01: Niko nezaujímal v podstate, taká bola vtedy doba.
• 12:14
  SPEAKER_01: Takže ja som vtedy váhel, že tam má zostať alebo nezostať.
• 12:21
  SPEAKER_01: A nakonec som si povedal, že tam nezostanne, lebo ten tenár čo tam bol, tak išel do MPLIS, a on nebol nejaký ten fanúšik nášho štýla hoka, tak by som to povedal, tak ja som sa díval aj na tieto všetky veci a potom som si povedal, že bude tam ešte jednu sezónu, bude to takto isto vypadať.
• 12:42
  SPEAKER_01: On ma isto nezavolá, keď išiel, keď tam išielšiem, jaký bolne.
• 12:46
  SPEAKER_01: Tak som si povedal, že nie.
• 12:48
  SPEAKER_01: Spne už potom ani pezne šekne.
• 12:50
  SPEAKER_01: Keďby že ta sezóna náhodou nevie, tak som išiel naspäť.
• 12:55
  SPEAKER_04: Otec, ktorý dovedel hokej, vlastne chodil si od manička na hoke a na slova alebo.
• 13:01
  SPEAKER_00: Ja som mocán a si pool.
• 13:06
  SPEAKER_01: Ja som vtedy nížnikánsku, keď si vyšiel na let.
• 13:09
  SPEAKER_01: Ja to najpetón.
• 13:10
  SPEAKER_01: Tak sme zhrňali tie najmenšie veci, čo tam malí.
• 13:15
  SPEAKER_03: Niešno ma zaujímavé, že napríklad detko Marek a Hanžika mu kúpil kopačky.
• 13:20
  SPEAKER_03: Dal mu to nadposielku, že či si také niečo urobil.
• 13:24
  SPEAKER_01: To vôbec nie žiadne takéto veci, ale však odmah bolne chodil do šatne, chodilo do šatne všetko.
• 13:30
  SPEAKER_01: Takže stále sa motálo kolo toho hoka, takže to bolo jasné.
• 13:35
  SPEAKER_01: Keď bola možnosť ísť na lat.
• 13:36
  SPEAKER_01: Takže vždy tak išiel už keď bolne miný miniku.
• 13:42
  SPEAKER_03: Keď začal potom zocovať, taký sén, že záraci s ním.
• 13:45
  SPEAKER_03: To podarilo.
• 13:49
  SPEAKER_01: Bylo to nápadne asi každého, ale že sa to splní, to som nečakal.
• 13:54
  SPEAKER_01: Som nevedel, do kedy to bude ťahť.
• 13:59
  SPEAKER_01: Nie, nejak to išlo, nejak to išlo samé.
• 14:02
  SPEAKER_01: Pokiaľ sa pokiaľ tá hlava, že tá kondícia, ale v tom vyšlo veku je to hlavne o hlave, lebo tam už človek nemá žiadnu motiváciu niečo dokazovať a nie už nič nedokáže.
• 14:13
  SPEAKER_01: Leps, keď to to človek báví a je tam možnosť, tak som ešte nekončil.
• 14:17
  SPEAKER_01: Tak sa nám to splnilo.
• 14:18
  SPEAKER_01: To si pamiętaš?
• 14:23
  SPEAKER_04: Opýme sa teda na ten dátum, ktorý asi zmenil život celej vaše rodine.
• 14:29
  SPEAKER_04: 2.
• 14:30
  SPEAKER_04: december 2025.
• 14:32
  SPEAKER_04: Ty siel na trink, na ten slovan ráno.
• 14:38
  SPEAKER_04: Teda pamäť si teda alebo vôbec nebylo.
• 14:43
  SPEAKER_00: Vôbec, vobecní.
• 14:45
  SPEAKER_04: Ty si roman, jak na to pamäť, čo sa doti volal, leď to teda bolo, je to ťažka si hovorí pre ričal, keď toto zažije to.
• 14:53
  SPEAKER_04: Takže jak to vlastne, jak sa dá povedať?
• 14:56
  SPEAKER_01: Ja som bolen a áno.
• 15:00
  SPEAKER_01: Ešte po ceste som volal nezdvilý telefone.
• 15:06
  SPEAKER_01: Čo sa deje, vždyck volávame takto.
• 15:08
  SPEAKER_01: Nezdivomý telefon, ale niž.
• 15:11
  SPEAKER_01: Potom z ničeho ničal som nejaký chalonov na mitingu, čo sedeli ako u mňa.
• 15:19
  SPEAKER_01: Dovalil som išlomik a všetky hneď vyhodil von a povedal mi, že čo sa stalo.
• 15:27
  SPEAKER_01: Tak okamžitě všetko pustil sa do auta, valil som to nemocnice.
• 15:36
  SPEAKER_01: Takže ťažká cesta to bola.
• 15:38
  SPEAKER_01: Jak to boli tie prvé prognozy, čo som povedal, že nám povedaly, že vyletel z autavon, že to bolo čelné, to nakonc nebolo, ne voletil z autavon.
• 15:55
  SPEAKER_01: Takže to, čo sa písalo v mediach, že v aute bolo viaci ľudí a tieto všetky veci to vôbec tak vôbec to tak nebo.
• 16:05
  SPEAKER_01: Išel som vzia, ja som nevedel, čo tu je tam sa, nikomu sa nedovolali, som po ceste sa snažil volať všetkým možným ľuďom.
• 16:16
  SPEAKER_01: Potom som sa jednemu dovolal, ten sa mi to snažil zistiť a mi poslaliho SMS.
• 16:26
  SPEAKER_01: Tak to ani nechcem tu navyslovať.
• 16:28
  SPEAKER_04: Záchrana to tam bylo pravda, nebo nie mu pomohli.
• 16:32
  SPEAKER_01: Že mu někdo pomohl.
• 16:34
  SPEAKER_01: Zatia nevím, na policii žiadné jena, alebo kdo toho nepovedalý, takže mu za to ďakujeme.
• 16:46
  SPEAKER_01: To, čo to bolo, potom jsme vlastli do nemocnice a jsme iba čakali, čakali, čakali, už tam boli chalání zo slovaný a scuďom.
• 16:55
  SPEAKER_01: Tak jsme videli, ja som myšiel ešte po casi mu zjad domov.
• 17:01
  SPEAKER_01: Videl som tamte auta, som išiel okolo nich, takže to žiadne pocitu.
• 17:14
  SPEAKER_01: Spátam na tom oddelení to vobec.
• 17:18
  SPEAKER_01: Boli také stavy na tom oddelení, že veľmi vážne.
• 17:23
  SPEAKER_01: Však spalo, takže my sme tam chodili na začiatku na 5 na 10 minút.
• 17:30
  SPEAKER_04: A pustili, že som držal za ruku a tak.
• 17:32
  SPEAKER_01: Áno, jasné, posturi, nos pustili všetko, všetko, všetko toto áno.
• 17:37
  SPEAKER_01: No, veľmi zlé zážitky.
• 17:39
  SPEAKER_01: Pameta si.
• 17:42
  SPEAKER_04: Aké boli tani programky, či var se povie celarí, aká bola tá šanca, lebo som kriticky.
• 17:47
  SPEAKER_04: Hovorili sa, že tam niekto hovoril, že 10% prehíčie, že to bolo strašné, že hlavne ten tá hlava.
• 17:53
  SPEAKER_01: Oni nám nepovedia, oni vám nepovedia, nemôžu povedať, sami nevedia, to bolo však nevedia, ale boli tam aj...
• 18:00
  SPEAKER_01: U to bolo asi na piaty deň.
• 18:04
  SPEAKER_01: Jedná službu konajúci, čo tam bolo, som sa niečo pýtal, keď vám povie keď sa zobudí, či bude vedieť niečo povedať, či si bude pamätať a či sa vlastne zobudí, tak sa to ťažko poču, ale si pamiętam, keď už dali na to oddelenie, tak sa tam posadili a nikdy nezabudie na ten pohľad alebo tie oči toho pána, ktorého nám povedal, že som videl mu na oči, že áno, aspoň podľa tých hoči som to tak cítil, že tam sa môže stať, že to nemusí dopadnúť, tak to dopadlo.
• 18:47
  SPEAKER_01: Chvala bol, tak to dopadlo a tie pocity, keď sa snažíte spáť čo moc nešlo a máte zapnutý zonený aj v noci a dúfate, že nezazvoní ten.
• 18:59
  SPEAKER_01: Dúfajte, že nezazvení ten telefón a sa bojíte každého zvenia telefónu vlastne a hlavne každého cudzého čísla, čo vám zavolá, to sú fakt šialené.
• 19:10
  SPEAKER_04: A vy špekali niekde, že do nejakej zahraničia nejaká bolo tam všetko.
• 19:13
  SPEAKER_04: A si volá nejaké nekarovi prognaze.
• 19:15
  SPEAKER_01: V šade sa volalo všetci veľa ľudí, za čo ďakujeme, som snažilo pomôcť a pomáhať do dnes.
• 19:22
  SPEAKER_01: To je mozok, tam nikto nevie, čo sa môže stať.
• 19:25
  SPEAKER_01: Takže v podstate až na to tie dva štýchy na ucho, či koľko tam máš.
• 19:31
  SPEAKER_01: Bol nedotknutý.
• 19:33
  SPEAKER_01: Bol nedotknutý.
• 19:34
  SPEAKER_01: Tam išlo vylo, že nieba tu hlavu a sa neodváživam, aj keď by chceli povedať, nemôžu, lebo nevedia, jak sa to vyvinula.
• 19:40
  SPEAKER_04: Tam vlastne 30, to nebyla.
• 19:43
  SPEAKER_01: Pošťo ten stavec nevučil nie hneď, ale ja si to už ani tak nepamätam, možno po dvoch týždňoch alebo po týždňu, po dvoch povedali, že to je OK, že ten stavec nie je zlomený.
• 19:54
  SPEAKER_01: Że ten stavec nie je zlomený, že miecha je čistá, takže to sme si vtedy tiež vydychli.
• 20:01
  SPEAKER_04: Keď prišel ten telefonát, že sa Roman Junior prebudil.
• 20:05
  SPEAKER_04: Kedy to bol potom o tom 2.
• 20:06
  SPEAKER_04: decembra, keď ti zavrali, že otvorili oči, že naskočilo to.
• 20:10
  SPEAKER_04: Vlastne koľko bol nejaký koméli alebo umelú spánku sa čakalo.
• 20:15
  SPEAKER_01: Bol umelom spánku u jachto dni v tom stavi a z toho, nepamäť, koľko.
• 20:20
  SPEAKER_01: Bola tam nejaká doba vybrenú spánku.
• 20:22
  SPEAKER_01: Keď sa prebudil.
• 20:26
  SPEAKER_01: Pamiętam si, že povedali, že to budenie bude pomalé.
• 20:38
  SPEAKER_01: Ale neviem ani kedy to površuje.
• 20:41
  SPEAKER_01: To neviem.
• 20:43
  SPEAKER_01: Ale neviem odedy.
• 20:47
  SPEAKER_01: Nezachytil som kedy bol zbavený všetkých tých úspávacích látok ďalej spal.
• 20:55
  SPEAKER_04: Ty si aj pamiętaš, keď som sa zobudil, že rozpoznal si otca, mamu, brata, co šili.
• 21:04
  SPEAKER_01: To sme boli ako to bude ne bolo také.
• 21:08
  SPEAKER_01: Viete, oči mal dole a jednou o nachylku sme mu videli, že stvihlo sa viečko na kúsíčok a potom ho dále dole.
• 21:18
  SPEAKER_01: A potom keď sa už bol taký už tiež očikukol, na chvíľku na nejaký hlas, na naše hlasy hlavne.
• 21:25
  SPEAKER_01: Na chvíľočku, ale ako tie oči boli bez pohybu.
• 21:28
  SPEAKER_01: Tak my sme sa vtedy z toho báli, že či nebude z toho nejaká biela koma alebo niečo takého.
• 21:35
  SPEAKER_01: Potom to postupne išlo.
• 21:37
  SPEAKER_01: Začali sme s ním cvičiť.
• 21:41
  SPEAKER_01: Pani Danielov.
• 21:42
  SPEAKER_01: Vynikovca za to ďakujeme tiež.
• 21:45
  SPEAKER_01: Tušne si uvidel na hokej alebo na vie, že tam vtedy bol.
• 21:49
  SPEAKER_01: Ta snecvičila vlastne ešte bol úplně nehybný.
• 21:55
  SPEAKER_01: Tak do dnes cviči.
• 22:00
  SPEAKER_04: Keď e ťa prepusili z nemocnice celebraty.
• 22:05
  SPEAKER_00: Asi v marci niekde.
• 22:07
  SPEAKER_01: Dva mesiace si tam, dva mesiace si tam.
• 22:09
  SPEAKER_00: To bolo per ono je na není pred mim minardinami.
• 22:14
  SPEAKER_01: Ja tieto dátumy mem úplne utekajú.
• 22:17
  SPEAKER_01: Potom išiel do ďalšie nemocnice.
• 22:19
  SPEAKER_01: Potom išlorat.
• 22:20
  SPEAKER_01: Nie, nie, ešte išiel na Anolsku.
• 22:22
  SPEAKER_01: Ešte iš Antolsku, tam si bolo koľko, týžden dva?
• 22:29
  SPEAKER_01: Potom.
• 22:32
  SPEAKER_04: Odkedy si doma, odkedy si doma, od niekoľce, už máte doma?
• 22:36
  SPEAKER_04: Áno, popolcovej išiel doma.
• 22:38
  SPEAKER_00: Asi mal 20.
• 22:40
  SPEAKER_00: 21.
• 22:42
  SPEAKER_03: Ako vyzerajú teraz vlastne tie vaše dni, či všetko, čo všetko musí.
• 22:47
  SPEAKER_00: Nič nerobím niečo.
• 22:49
  SPEAKER_00: Cvičinka taká a som toma, tak ležím a kuchantá oko, čo robiť, viete?
• 22:58
  SPEAKER_01: No, tak zobodí sa musí cvičiť.
• 23:01
  SPEAKER_01: A mimo cvičení ako takto myslí, že nič.
• 23:04
  SPEAKER_01: Dneska na 18.
• 23:05
  SPEAKER_01: ideme na fyzio.
• 23:07
  SPEAKER_01: Ideme na fyzio, to bude mať ceca dve hodiny.
• 23:10
  SPEAKER_01: Logopec psychológ, potom znova bude fyzió, už možno máme dovolené, že nejaké chodic na skate milu takže už chodíme aj tam, chodíme aj tam, si bolo plávať a má nejaké cviky nadomáce, aj nejaké analogické myslenia a takéto veci, takže domáce úlohy si písať musí.
• 23:31
  SPEAKER_04: Takéto veci, že aj sam sa nájra všetko, takéto veci bežne, že sa uvočiť, alebo treba mu pomať, alebo to už bežne, že to dává.
• 23:38
  SPEAKER_04: To sám to stám.
• 23:41
  SPEAKER_04: Abo si spíš dobre, alebo sa budíš, alebo.
• 23:45
  SPEAKER_04: A chute jest to.
• 23:47
  SPEAKER_04: Klobasti je takto, dobré.
• 23:50
  SPEAKER_00: Tak si to písom a snu.
• 23:52
  SPEAKER_01: Nemôže klobasky.
• 23:54
  SPEAKER_00: Mohol by, ale nedávno klobasky.
• 23:56
  SPEAKER_00: Mohol by si.
• 23:58
  SPEAKER_03: Roberto is normálny, že medzi ľudia bol si na finále alebo to ďalej.
• 24:02
  SPEAKER_03: Si tiež je to potvorí tých fanšikov tých ľudí, ktorí stretlaš.
• 24:07
  SPEAKER_00: A si to citi, ja neviem, akože takto, tak to osobne úplně neřím nič.
• 24:16
  SPEAKER_00: Viete, ani že zlepšuje ani, že ne stim.
• 24:20
  SPEAKER_00: Ale si jsme ľudia pomáhu 8.
• 24:25
  SPEAKER_01: Tak to ja to poviem tak jak to on myslí, aby som to vysvetlil.
• 24:28
  SPEAKER_01: On na sebe nevidíš.
• 24:33
  SPEAKER_01: Tak to myslí ale čo ani ja hej.
• 24:35
  SPEAKER_01: Tí, čo s ním každý deň, tak to nemá jasné.
• 24:38
  SPEAKER_01: Ale ľudia čo nejakú dobu nevideli a keď ho potom zbadajú, tak povedia, že to je lepšie.
• 24:44
  SPEAKER_01: Taký sám, alebo niekedy súťaž také staví, ako keď si nechce chodit nikam.
• 24:49
  SPEAKER_01: Ke bol invalidný vozík a tie to všetky věci.
• 24:52
  SPEAKER_04: Ale už toho, že to invalidní tak.
• 24:55
  SPEAKER_04: Keď si bol na to finále slova Nitra.
• 24:58
  SPEAKER_04: Ten titul týchno, nevyšlo to, ale potom si bol to media.
• 25:03
  SPEAKER_04: Na to mladej, ako taký dobrý potic, že tak si to vnímá.
• 25:07
  SPEAKER_00: Tak super, že je medailá, ale mala byť zlappa.
• 25:11
  SPEAKER_00: To som má.
• 25:15
  SPEAKER_01: Ja som sa vtedy fakt bal, keď tam na tom mladí išiel sám.
• 25:19
  SPEAKER_04: Tam o tak už tam dá.
• 25:21
  SPEAKER_01: Ja som potom povedal, že chytil, ale tam jednu dobu išiel, jednou dobu išla sám, tak ja som mal takú malú dušičku, že aby sa nešmikoval, nepadlo, nebo taký neviem, čo by zastalo.
• 25:32
  SPEAKER_04: Chá pýtam, ty si tedy nechaloví, keď som boli na Skyboxu, že nepýj sam na to a sa teraz dopýtam.
• 25:37
  SPEAKER_04: Aký tá prognoza budú sacíť zravovať, že to je dlá cesta, alebo že rok dva, aby sa do toho života úplne tak nejak zaradil, že teda už nečerlo chodí medzi tých ľudí, vravíš, že tam vozik odložil, že tam je nejaká prognoza.
• 25:50
  SPEAKER_04: Je nejaká vôbec reálna šanca, že by sa ešte k tomu vrátil, alebo ťažko teraz povedať.
• 25:56
  SPEAKER_01: Ďalko je ťažko je toto povedať a v podstate aj nevieme ten mozok, mladý človek, takže ten mozog dokáže všeliš, takže uvidiem musí dúfať, že tých následkov toho, čo sa stalo, tak z tej vážnej diagnózy bude čo najmenej.
• 26:16
  SPEAKER_01: V podstate veľa vecie na te koľko bude cvičiť, a to bude sieť aj sám, takže keď môžeme ja cvičiť za ňou tak cvičia, jednoducho to nejde.
• 26:28
  SPEAKER_01: Musí sa každý deň čítať, tu pamäť áno tú slovnú zásobu a učiť sa tie veci odnova, však sme sa učili chodiť v podstate všetko od začiatku, učit sa jez, učiť sa všetko to je v tom.
• 26:45
  SPEAKER_04: Dá sa povedať, že mu pomohlo možno v tom, že vlastne ten najtežší zápas wieba v tom, že bol športov, že možno, keď by nebol šporek, že to srdce a to, že proste, že taký stron, jak silný, ako boli tochani, že to pomohlo.
• 26:59
  SPEAKER_01: Povedal to každý, ja si myslím, že jednoznačne to pomohlo, že bol taký pevný, silný a odolný na nejaké tieci.
• 27:09
  SPEAKER_01: Nostáva sa pomalý na svoju pôvodnú povernú váhu, aj keď ten pohyb ešte je taký šeliaký, že.
• 27:16
  SPEAKER_01: Ale jednoznačne áno, muselo to pomôcť.
• 27:18
  SPEAKER_01: To je tak vicky.
• 27:20
  SPEAKER_03: Vy ste počas toho obdobia, jak bol v nemocnici, by ste vyľadali nejaku možno psychologickú pomoc alebo boli ste si naozaj ako rodina odvor?
• 27:28
  SPEAKER_01: Nie žiadnu pomoc sme nevyhľadali tam jednoducho.
• 27:37
  SPEAKER_01: Nikdo si nechcelť do hlavy niečo pustiť nejakých démonov, že to dopadne zle, aj keď stavy boli ťažké a tam sa hneď všetko sa zistovalo, čo čítalo sa o tom, čo aké následky, čo to bude nejaké nám povedali, že nám povedali, že nech sa nachystame na to, že to môže byť veľmi dlho.
• 28:01
  SPEAKER_04: To ti dalko silu te dáva si Alex, ma šecerku, do ti tak nejak, brako bohužel, alebo ti tak nejak nakopalo určite si ma je to, nespal si bolsi náprosti, kavičkasi.
• 28:12
  SPEAKER_04: Proste maďku povrhu, veď pozivá ľudia, že to ti tak dáva taký ten impuls, taký tebe, že si sa nakopávala na ten kráži, náš.
• 28:22
  SPEAKER_01: Najviac ma nakopával on, keď som videl v tom stave, takže čovej najbaže viac nakúpiť, ako keď si dieťa vidíte, tak to ležia na tej posteli v tom stave, že všetko sa snažiť hneď zohnať, vybaviť a povolávať, čo sa dá pozistovať, niečo jako.
• 28:41
  SPEAKER_01: Vom môže všetko pomôcť a tak.
• 28:43
  SPEAKER_01: To sú ťažko opisateľne stavy, pokiaľ to človek nezažije.
• 28:50
  SPEAKER_01: Stále, stále hudba sa opúšťala.
• 28:52
  SPEAKER_01: Hudba sa opušťala.
• 28:55
  SPEAKER_01: Má nejaký playlist, čo má kanadskú kanadsku priateľku, tak ona doletela hne sem.
• 29:00
  SPEAKER_01: Doletela hneď sem a ona s ním komunikovala.
• 29:05
  SPEAKER_01: Dva ľudia tam vždy mohli byť, tak sme sa točili, chodilo sa a chodilo sa za ním, mazali sme ho všetkým možný, aby nemali dekubity.
• 29:12
  SPEAKER_01: A takéto sme sa báli tiež biolampy, všeli aké masáže, keď nemohla dojsť fizió, tak sme cvičili s nimi.
• 29:22
  SPEAKER_01: Svičili s nimi.
• 29:24
  SPEAKER_01: Te cvy, čo nám ona povedala, a tu máme tiež dodnes tak, že keď nemá hodinu alebo tu dvojhodinov, počas ňou absolvuje več do týždňa, tak si to cvičím povinne na cvky.
• 29:40
  SPEAKER_01: Tťažko sa nám to spoví.
• 29:41
  SPEAKER_04: Na zápráví veľká čak aj slová.
• 29:43
  SPEAKER_04: Kúb vlastne ho stále platil.
• 29:45
  SPEAKER_04: Tam vlastne bol súťaž toho kabiny.
• 29:47
  SPEAKER_04: Týchalní išli s tým, že to.
• 29:50
  SPEAKER_01: To je veľká pomocní a za čo im ďakujem.
• 29:54
  SPEAKER_01: Dodneska ma v kabine, v kabí svoje miesto.
• 29:58
  SPEAKER_01: Boli nám pomocní, boli sme v každodennom kontakte, zaujímali sa, zaujímav sa dodnes, dodnes sa zaujímajú.
• 30:06
  SPEAKER_01: Čo je o nich veľmi pekné.
• 30:08
  SPEAKER_01: Ďakujeme.
• 30:09
  SPEAKER_03: Hovoric, že komérte niektorí ľudia, či tá som takých zohrý príbehov, že cítia tu podporu, do je tých blízkých, čo sú pri ním, že sa s ním týskajú, púšťali ste vudbu a tak ďalej.
• 30:19
  SPEAKER_03: Pamięta ste niečo z toho?
• 30:23
  SPEAKER_04: Nektor, že vidie nejaký svetlo, tu nema nem si nejaký.
• 30:27
  SPEAKER_04: Ty sa zobudila.
• 30:29
  SPEAKER_04: Ty sa zobudila.
• 30:32
  SPEAKER_01: Viete, keď tam chodíte mesiac a vidíte, o mesiach sa ani ne pohne a potom, keď si začala cvičiť, tak začala spamiť do neska, začala mu mačkať na nohách.
• 30:44
  SPEAKER_01: Podnech tam.
• 30:46
  SPEAKER_01: Áno, také všeliaké body, vysiela mu nejaké impulzy do mozgu a keď sa mu pohol stehený sval, tak to bolo tak to bolo.
• 30:55
  SPEAKER_01: My sme sa chytali fakt každej slámky.
• 30:58
  SPEAKER_01: Každé slámky a tam nikto vám nepovie, že to môžete vnímať ako niečo pozitívne, lebo to ťažko im povedať.
• 31:06
  SPEAKER_01: Lebo ten stav sa môže otočiť a z minúty na minútu alebo zoúdy na sekundu.
• 31:12
  SPEAKER_01: Ale my sme sa všetkého jednoducho chytali, potom som to ja skúšal, či to ide, či to ide mne a postupne sa to začal ožívať a potom boli komplikácie ešte s teplotami, som nevedelo, z čoho má teploty, chvíľu teplotu má vysokú, dni sa to menilo teplota bez teploty, jen toto.
• 31:40
  SPEAKER_04: Sojé terápi, že dalfínikov, takéto jeci toho niečo neplánuje.
• 31:44
  SPEAKER_04: Najujem toto, že niekto takto šrobí.
• 31:46
  SPEAKER_04: Vôbec takýchto zvieratá, že niečo.
• 31:48
  SPEAKER_04: Máme slieky.
• 31:53
  SPEAKER_01: Ne domalý.
• 31:56
  SPEAKER_01: Koď tam svojho kozu, čo dotiahol.
• 32:02
  SPEAKER_04: Dobre, tak sa ešte opýtam táto ďalši tému.
• 32:06
  SPEAKER_04: Teda ty ja tráva po tej karieri si hneď vlastne plynula sihrávať za tú travu, kde si tam behali do tej trenerskej branže.
• 32:13
  SPEAKER_04: Bol si hlavný tréner a potom ti chálni pomohli aj v tomto smere.
• 32:16
  SPEAKER_04: Marklášť a myšlo Miklík Teraz tam došel vlastne kalabér s asistentom.
• 32:21
  SPEAKER_04: A si aj kvôli tomu, že by si viac času asi trávili s mladý, že asi si takto pozíciu dal.
• 32:26
  SPEAKER_01: Tak my sme do toho s myšolom vlastne vstúpili.
• 32:29
  SPEAKER_01: Ten kúbol na koniec na odpad.
• 32:33
  SPEAKER_01: Klub bol na odpal.
• 32:36
  SPEAKER_01: Tak sme do toho nejako vstúpili obminul sezonu dozadu.
• 32:45
  SPEAKER_01: Keby za to nestane, tak ten klub už tam v mužský hokej už neexistuje.
• 32:52
  SPEAKER_01: Stále sme tam a v zatiaľ vstúpili sme do toho aj s tými velkými dlhmi, čo tam sú, alebo čo bývalé vedenie nějak zanechalo.
• 33:06
  SPEAKER_01: Vstúpili sme do toho aj s tým a boli to ťažké dve sezóny, kde bola jediná úloha nevýpadností.
• 33:15
  SPEAKER_01: Dáváme sa do štádia, kde ten klub sa nejako sme sa snažili zestabilizovať a získať vlastne, aby si vybudoval nejúver všetko znova.
• 33:32
  SPEAKER_01: Zložili sme na túto sezonu, čo bude, si myslím, že tak oveľa lepší tým, ako sme mali, keď sme minulú sezonu ešte nevedeli dva týždňe do začiatku líky, že či dostaneme licenciu alebo nedostaneme licenciu.
• 33:45
  SPEAKER_01: Tak my sme tam mali 16-15 kového, takto sme vyšli, takto sme vyšli na let, chvala Bohu, sme nevypadli zo súťaže.
• 33:55
  SPEAKER_01: A túto sezónu chceme dať k tomu už vlastne úplne inač.
• 34:02
  SPEAKER_01: Za to sme vzali aj pana calára.
• 34:06
  SPEAKER_01: Ja budeme načeli nejaké, iné tam povinnosti v klube.
• 34:12
  SPEAKER_01: Myšel takisto.
• 34:13
  SPEAKER_01: Donca je tam je vladoci.
• 34:16
  SPEAKER_01: Ale ten má tiež povinnosti inde, takže ten klub chceme vybudovať úplne na novo, splatiť všetky tie dhy, čo tam sú.
• 34:24
  SPEAKER_01: To sme sa zaviazali, že to sme sa zaviažali, že to splatíme, takže nás ťažké obdobie, ale tešíme sa na neho.
• 34:32
  SPEAKER_03: Ja sa pýtam prejmu, či chceš nechce, že futbalové mesto je náročné robiť v futbalovom meste hoke.
• 34:40
  SPEAKER_01: Ja to tak nevnímam.
• 34:41
  SPEAKER_01: Ja si myslím, že bohužel to tam bolo tak, že nejakí ľudia v mestiane nevedeli možno, že tam nejaký hokej je.
• 34:48
  SPEAKER_01: Už máme dokonca spoluprácuj s futbalovým a s futbalovým klubom máme na to tým, čo sa venuje týmto veciam.
• 34:56
  SPEAKER_01: Malo by to byť aj možno už na instave, neviem, ja nemám, že to nesledujeme.
• 35:07
  SPEAKER_01: Nami ste vidia, že sa snažíme stojovať za nami, stojí za nami aj, si myslím, aj župa, stojí za nami aj mesto, takže oni vidia, že sa snažíme to vybudovať a dať tomu nejakú hlavu a petu.
• 35:22
  SPEAKER_01: Dúfam, že to pôjde tak, ako chceme.
• 35:28
  SPEAKER_01: Jednoducho to nemôže užnúť.
• 35:31
  SPEAKER_01: My zboja ne utekáme, takže niekde sme neutekali, takže musíme bojovať.
• 35:35
  SPEAKER_04: Naši potom niekedy vyšší ako tenerky, že dobrá nejak?
• 35:39
  SPEAKER_04: Ten Slán, ktorý nemal nejúku si trenovať alebo.
• 35:42
  SPEAKER_01: Nie nemal som žiadnu ponuku nikdy zo slovanu.
• 35:45
  SPEAKER_01: Ja som neestúpil do toho a ten klub je v podstate v úvodzovach ako keby náš.
• 35:51
  SPEAKER_01: Takže zatiaľ som tam a neviem, čo bude, čo bude ďalej.
• 35:55
  SPEAKER_01: My to chceme dosiahnuť čo najvyššie.
• 35:57
  SPEAKER_01: Tuto sezónu, keďže už nám vyšlo playo, čo ja dúfam, že vidie.
• 36:02
  SPEAKER_01: By to bolo fajn.
• 36:03
  SPEAKER_01: A ja to pomaviem, že za nejakých tých 5 sezónov by sme chceli aj postúpiť.
• 36:07
  SPEAKER_01: Takto máme v pláne ísť do toho, že vybudovať fakt tam kvalitný tým, že to funguje, jak na tom slovani.
• 36:18
  SPEAKER_01: Túto sezónu ma to lákalo.
• 36:19
  SPEAKER_01: My someda dokonca pamäťasi, toto nebude siasi pamiätať a asi mesiac do nehody, keď sme výsledkov na tom boli zle, tak sme mali spolu debatu, že lebo som vedel, že keď bude zle, že myšiel sa znova oblečia a pôjde.
• 36:32
  SPEAKER_01: A dokonca som sa obľokol na nie tak iný aj ja som som vybehol a chcel som sa na to nachýstať, že keby bolo zle, že pôjde ma ja, ale v tej situácii sa jednoducho nedalo.
• 36:43
  SPEAKER_01: Ja som sa na štadióne minimálne mesiac a nôbec neobjavil potom, že sa to stalo.
• 36:47
  SPEAKER_01: Ďakujem za to tiež aj cháľom a všetkým, čo tam pomohli, že mi to umožnili, že som naozaj nechodil možno aj ten ďalší mesiacom tam bol, možno na jednom vlade som bol, na dvoch, hej som tam vôbec nechodil, le boli stále v nemocnici, ak sa dalo, tak sme boli tam.
• 37:05
  SPEAKER_01: A keď som častejšie začal chodiť, až keď išlo do kováčovej dá sa povedať.
• 37:09
  SPEAKER_01: Teď jsem častejší začal chodiť k nám na štadi.
• 37:13
  SPEAKER_04: Ďakujem pekně rumenku kamerový starši a máš na debatu.
• 37:20
  SPEAKER_03: A nejnapreš.
• 37:21
  SPEAKER_03: Ďakujem.