Latest / Uchom po mape s BUBO / Nórsko - Ak si dám v stredu víno, považujú ma za alkoholika, v sobotu sa však ide do mŕtva
Transcript
- Keď som si uprostred týždňa otvoril k večeri fľašu vínka, Nóri sa na mňa pozerali ako na alkoholika. Raz som platil pokutu 600 eur za prekročenie rýchlosti o 9 km a prvá letenka do Nórska stála mojich rodičov dva mesačné platy, hovorí o prvom kontakte so severom Európy vyštudovaný škandinavista a dlhoročný sprievodca BUBO Jozef Zelizňák. Jozef Zelizňák okrem toho, že študoval vo Švédsku a Nórsku, preložil viac ako 60 kníh, napríklad aj populárneho Jo Nesba. A v BUBO sa venuje už viac ako 30 rokov organizácii zájazdov a výchove sprievodcov do Škandinávie. Asi je aj hlúposť sa ťa pýtať na tvoj vzťah k Škandinávii. Predsa sa však spýtam, je trvalý? V Škandinávii som bol po prvý raz v roku 1996, keď ma sprevádzal čerstvo doštudovaný lekár Ľuboš Fellner. Musím povedať, že od prvé chvíle, keď som vstúpil do Škandinávie, som cítil, že som v regióne, ktorému zasvätím svoj život. Tá vôňa regiónu je celkom iná ako zvyšok Európy a som veľmi rád, že Škandinávia sa stala mojím životom. Tvoje historky sú veľmi známe. Ja ich poznám viac, aj o tvojej prvej letenke, ktorá stála koľko? Dva platy tvojich rodičov? Približne toľko. To bolo na letnú školu do Oslo, kde som aj prvýkrát letel z Viedne. Pamätám si, že keď som letel, myslím, že som prestupoval v Hamburgu, tak si pán vedľa mňa objednal paradajkový džús. Niekoľko rokov mi trvalo, kým som pochopil, že to nie je jediný nápoj, ktorý sa dá piť na palube lietadla. V tom čase boli ešte papierové letenky. Chodilo sa to kupovať do CKM na Vysokú ulicu v Bratislave a stáli ukrutné peniaze. Toto sa, samozrejme, všetko zmenilo. Vtedy, keď sme začali do krajiny chodiť, tak Nórsko nebolo že drahé, Nórsko bolo absolútne ako z iného sveta. Ceny, ktoré tam sme platili za hocijaké veci... Na Slovensku nikto tomu nemohol ani uveriť. Dnes aj Slováci prichádzajú do Nórska s hrdosťou a s rovnakou túžbu poznávať, ale dovoliť si toho môžeme o veľa viac. Dnes sa lieta oveľa jednoduchšie. Ako letíme my alebo naši klienti do Nórska? Priame lety z Viedne existujú do Oslo, hlavného mesta Nórska, potom do Bergenu sa dá letieť na jeden prestup v Kodani alebo veľmi často v Amsterdame, keď sa letí so spoločnosťou KLM. Tie lety sú veľmi rýchle a človek sa pomerne rýchlo dostáva do skutočnej nórskej exotiky. Samozrejme, iné to je, ak chcete letieť ďalej na sever, či už napríklad do Tromsø, čo je hlavné mesto severného Nórska, odkiaľ pokračujeme na Lofoty alebo prípadne na Svalbard, na Špicbergy do mesta Longyearbyen. Tam lety vždy vedú z Oslo a trvajú okolo 3 až 4 hodiny, ale zase odmenou vám bude absolútna severská romantika. Verím ti, lebo bol som tam, takže mám to vyskúšané. Priblíž nám však, v akom štandarde sa dá v Nórsku bývať? Nórsko je jedna z najrovnostárskejších krajín sveta a také naozaj, že gýčovo luxusné hotely, ako poznáme z Dubaja alebo z Ázie, v Nórsku ešte nenájdeme, aj keď to sa tiež už postupne mení. A celkovo ubytovanie je u nás na zájazdoch do Nórska na úrovni, tak by som povedal, že 3+ európskych hviezdičiek, pričom ale čistota a funkčnosť izieb je ďaleko vyššia ako povedzme v Paríži alebo v Londýne. Naším cieľom je na týchto našich cestách do Nórska v prvom rade poloha. Keď sme na vidieku, snažíme sa nebývať v nejakých bezpohlavných mestečkách, ale hľadáme ubytovanie povedzme aj mimo mesta uprostred prírody, kde nás nerušia autá alebo vodopády. Zase v mestách, či už v Oslo alebo v Bergene, bývame v centre mesta, aby sme mali všetko na pešo z hotela. A práve tu si človek môže vybrať aj luxusnejší hotel. Napríklad v Oslo otvorili hotel s príznačným názvom Zlodej. Robia si žarty z toho, že tie ceny sú také vysoké, že si ho môže dovoliť iba zlodej. Ale nie je to pravda, ak človek chce zažiť luxus, povedzme hotela, v ktorom býval Justin Bieber na svojej návšteve Oslo, tak môže bývať aj v 5-hviezdičkovom hoteli Zlodej. Cestovať do Nórska je pomerne jednoduché. Priblíž nám však, aké doklady k tomu potrebujeme? Nórsko, samozrejme, nie je v Európskej únii. Nóri to dvakrát v referende odmietli, aj keď nedávno sa opäť začalo diskutovať o tom, či to je dobrý nápad, ale Nórsko je súčasťou Škandinávskej únie. Takže platí to, čo platí pre Švédsko alebo Dánsko, Slovákom stačí občiansky preukaz a môžete bez problémov letieť do Nórska. Treba, samozrejme, myslieť na to, že ak máte deti, ktoré ešte občiansky preukaz nemajú, tak pred cestou treba vybaviť pas, lebo inak, tak ako ani do Rakúska, ani do Nórska sa bez dokladu nedostanete. Pokiaľ ide o batožinu, sú to kratšie európske lety, čiže je povolených 20 kg? Dá sa letieť aj bez batožiny, väčšinou sa na európskych letoch batožina pripláca. Samozrejme, je na každom z vás, či sa rozhodne pre tú šetrnejšiu verziu, alebo si jednoducho dopraje. Treba myslieť na to, že v Nórsku sa počasie často mení. Ak aj letíte, je dobré si skontrolovať počasie tesne pred odletom. Môžete zažiť týždeň v Nórsku, keď budete potrebovať krátke nohavice a tričká, bude 25, možno až 30 stupňov, ale môžete ísť o rok presne v tom istom týždni do Nórska a budete mať 10-15 stupňov a bude pršať. Takže neplatí to, že idem vždy na sever, vždy tam bude chladno alebo, naopak, idem vždy v lete v júli, a tým pádom mi stačia krátke nohavice a opaľovací krém. Naozaj, počasie v Nórsku sa veľmi rýchlo mení. Iné môžete mať na začiatku cesty, iné v strede a iné na konci. A potom, samozrejme, platí, že ak sa vyberiete ďalej na sever za Polárny kruh, či už na našu cestu na Lofoty, alebo už na spomínaný zájazd na Špicbergy, tak tam je dobré si zobrať povedzme aj nejaké termotričko, teplejšie oblečenie, vrstvenie, ktoré veľmi často, ak vyjde slnko v Nórsku, tak je teplo, keď zachádza, tak sa môže citeľne ochladiť. Večer vie byť chladno, tak je dobré, aby vás to nezaskočilo. A preto si myslím, že konkrétne do Nórska sa tých 20 kg batožiny oplatí. Súhlasím, ja som naposledy v Bergene zmokol trikrát za jeden deň, čo je asi úplne normálne. Čiže vlastne odporúčaš zobrať si do batožiny čo najviac oblečenia. A ja by som možno povedal, že sa to tam dá kúpiť celkom za rozumné ceny... To je potom, samozrejme, otázka, či človek bude naháňať na nórskom vidieku vhodné oblečenie alebo nie. Určite by som si zobral z domu radšej niekoľko vrstiev a prispôsoboval si oblečenie počasiu. Musím dodať, že medzi Oslom a Bergenom sú podobné doťahovačky ako medzi Bratislavou a Košicami. V Oslo hovoria, že v Bergene prší viac ako 365 dní do roka. Bergenčania sa bránia, že to je iba ohováranie, že tam prší iba 300 dní. Je to jedno z najdaždivejších miest na svete a ja som v Bergene študoval. Viem preto, že keď aj ráno vyšlo slnko a mal som pocit, že bude krásny deň, tak som videl Bergenčanov chodiť s dáždnikmi, niesli si bundu proti dažďu, lebo vedeli, že ak neprší ráno, tak takmer určite bude pršať poobede. Takže na to sa treba pripraviť, ale celkovo platí, že počas tých 25 rokov, čo cestujem pravidelne do Nórska, som počas takmer každého leta zažil aj pekné týždne, keď sme sa kúpali vo fjordoch a keď sme si užívali modrú oblohu a naozaj krásne počasie. Čo by si ešte okrem dobrého oblečenia, hlavne nepremokavého, odporúčal nezabudnúť si doma? Alebo, naopak, čo si vôbec netreba brať? Určite je dobré, ako som spomínal, čo sa týka oblečenia, pripraviť sa na leto aj na zimu. To platí, samozrejme, pre obuv, ale aj plavky. Ak budete bývať v hoteli, v ktorom je sauna, možno sa zastavíte pri fjorde, budete chcieť vyskúšať kúpanie v Nórsku... My sa kúpeme na každej našej ceste, teda s výnimkou Špicbergov. Voda, samozrejme, nie je veľmi tepla, ale je to veľký ulovený zážitok. Čo sa týka zástrčok, s tým nie je problém, zástrčky sú rovnaké ako na Slovensku. Nórsko je po tejto stránke bežnou európskou krajinou a s výnimkou prípravy na rôzne typy počasia je to hlavne o tom, čo si zvyknete so sebou brávať na európske dovolenky. Povedzme si tiež, či je Nórsko celoročná destinácia alebo či sa tam radikálne mení počasie počas roka? Samozrejme, ísť do Nórska počas zimných mesiacov nie je zlý nápad, ale človek tam ťažko môže ísť poznávať krajinu. Vtedy je lepšie napríklad pred Vianocami zostať v Oslo alebo v Bergene a užívať si predvianočnú atmosféru. Prípadne ísť na sever do oblasti Tromsö naháňať polárnu žiaru. V zime je výborný tip ísť povedzme aj na Špicbergy, ak chcete zažiť naozaj severský unikát - polárnu noc, kedy slnko iba na zopár minút vykukne nad obzor, tak Špicbergy v zime s polárnou žiarou a psími záprahmi sú veľmi dobrý tip. Treba však vedieť, že na cestovanie po krajine, na poznávanie fjordov, si treba vyhradiť v obdobie povedzme od polovice mája do konca septembra, lebo mimo tohto obdobia je mnoho ciest uzatvorených a mnohé trajekty nepremávajú. Cesta Trollov, ktorá je pre ľudí prichádzajúcich prvýkrát do Nórska, takmer povinnou jazdou, sa napríklad otvára až polovici mája a v druhej polovici septembra sa opäť zatvára. Nórsko je celoročnou destináciou, ale skôr sa menia tie dôvody, prečo človek chce do krajiny cestovať. Ak chcete poznávať krajinu v zmysle obdivovania jej prírodných pamiatok, tak do Nórska treba ísť práve v spomenutom letnom období. K poznávaniu krajiny určite patrí aj miestna strava. Tým, že si tam toľko rokov žil, povedz, aké sú tvoje najobľúbenejšie lokálne jedlá? Keď som študoval v polovici 90. rokov v Nórsku, aj ja som tam prichádzal s inými očakávaniami a skúsenosťami ako teraz. Treba povedať, že v tom čase bolo Nórsko krajinou, ktorá sa len gastronomicky veľmi pomaly otvárala svetu. Nórska tradičná kuchyňa je, samozrejme, založená na rybách. Losos či krevety, to je ten úplný štandard a podávajú sa so zemiakmi, väčšinou varenými v šupke. Tie jedla nie sú veľmi nápadité, sú veľmi chutná, ale ani zďaleka nie je nórska tradičná kuchyňa taká pestrá ako talianska, španielska alebo grécka. Postupne, cca od roku 2000, sa to s príchodom množstva prisťahovalcov do Nórska začalo meniť a tie vplyvy medzinárodnej kuchyne sú ďaleko silnejšie, ako boli kedysi. Dnes, najmä vo väčších mestách, ako je Oslo alebo Bergen, a možno ešte Trondheim, sa človek naje naozaj výborne. V Oslo sa nachádza niekoľko michelinských reštaurácií a úroveň modernej nórskej kuchyne je veľmi vysoká. Inak, k takým špecialitám, ktoré v Nórsku človek musí ochutnať, sú jedlá, s ktorými sa stretnete na raňajkách. Je to taký ten tradičný nórsky kozí syr, ktorý vyzerá ako hnedá plastelína. Chuti sladko. Paradoxne si ho Nóri tradične dávajú na knäckebrotoch, kam si dajú len tenučkú vrstvu nejakého kyslastého lekváru a na to nakrájajú tenučké prúžky kozieho syra. Ak budete toto raňajkovať dosť dlho, tak sa možno stanete Nórom a získate nórske občianstvo. Inak sa na raňajky veľmi často jedia nakladané slede, ktoré mám veľmi rád v rôznych, či v horčicových alebo iných omáčkach. Raňajky sa možno v tomto líšia od bežnej európskej kuchyne. Inak, ako som povedal, tradičná nórska kuchyňa je o rybách, morských plodoch. Žiaľ, keď človek prichádza na vidiek, tak veľmi často skĺzava k fast foodom typu pizza alebo nie úplne dobrého mäsa so zemiakmi. Na nórskom vidieku si skutoční gurmáni asi neprídu na svoje. Na to sú v Nórsku mestá, ale úvod a záver cesty, pobyt v mestách, vás určite gurmánsky obohatí a všade inde budete obdivovať v prvom rade krásu nórskej prírody. Ako vyzerajú cesty v Nórsku a presuny po krajine? Treba povedať, že v Nórsku v princípe neexistujú diaľnice. Napriek tomu, že patrí k najbohatším krajinám sveta, Nóri z rôznych dôvodov nestavajú cez svoju krajinu diaľnice. Dá sa povedať, že keď opustíte Oslo, prejdete zopár desiatok kilometrov, sa dostávate na cestu, kde jeden pruh je jedným, druhý pruh druhým smerom. Rýchlosť je veľmi obmedzená. Pokuty za rýchlosť sú v Nórsku skutočne brutálne. Mne osobne sa stalo, že som platil 600 eur pokutu za to, že som prekročil rýchlosť o 9 kilometrov za hodinu. Spočiatku, kým sa mi to nestalo, kým som to nezažil na vlastnej koži, som sa čudoval, prečo všetci Nóri dodržiavajú rýchlosť. A toto je, samozrejme, vysvetlenie. My mávame na našich cestách v južnej časti Nórska vlastný autobus, ktorý nám vždy riadi nórsky šofér. Robíme to s cieľom, jednak udržiavať si priamy kontakt s Nórskom, jednak vďaka tomu, že títo ľudia väčšinou dlhodobo šoférujú po nórskych cestách, nestane sa nám to, že kvôli ušetreniu peňazí bude s nami blúdiť a spoznávať krajinu šofér z Litvy, Lotyšska alebo Estónska, ktorí dosť často jazdia tieto prenajaté autobusy. Na severe potom jazdíme v menších skupinkách, kde šoférujú sprievodcovia. Okrem toho, že sprevádzajú, tiež šoférujú 9-miestne autá, a to nám dáva flexibilitu. Veľmi rýchlo sa presúvame na miesta, ktoré nás zaujímajú. Na Špicbergoch sú potom najčastejším dopravným prostriedkom výletné loďky, ktorými sa z Longyearbyenu, z hlavného mesta Špicbergov, presúvame do opustených ruských banských miest, či už Pyramiden alebo Barentsburg - do dvoch miest, ktoré kedysi slúžili ako banské mestá pre Sovietsky zväz. Dnes už tam ľudia nežijú a Rusi si ich udržiavajú len preto, aby mali svoju čižmu aj na tejto zemine neďaleko Severného pólu. Už si viackrát naznačil, že Nórsko nie je lacná krajina. Aké ceny jedla či ďalších služieb tam môžeme očakávať? Asi najlepšie, čo môžete spravíť, keď prijete do Nórska, je prestať prepočítavať, vyhradiť si vreckové okolo 80 až 100 eur na deň a potom už na to ďalej nemyslieť. Nórsko nie je v Európskej únii, tým pádom sa platí nórskou korunou, ktorá je v pomere 1 euro = 9 nórskych korún, ale, ako hovorím, je lepšie neprepočítavať. Peniaze si vlastne ani nepotrebujete meniť. Ak ste zvyknutí platiť kartou, tak tu zaplatíte kartou hocijakú drobnosť. To znamená, že nie je vôbec problém nemeniť peniaze a mať svoju kartu z domu a rovno platiť ňou. Bežné jedlo v reštaurácii vyjde na cca 20, 25 či 30 eur. Drahý je na naše pomery alkohol. Pivo stojí cca 10 eur, pohár priemerného vína okolo 15 eur. Tie ceny sú, samozrejme, vyššie ako v strednej Európe. Na druhej strane opäť platí, že Nórsko je jedna exkluzívna krajina. Často na cestách do USA či na Bahamy alebo aj do Paríža zisťujem, že tie ceny nie sú toľko vyššie, aby vás mali odradiť od návštevy Nórska. Skôr si myslím, že je to klišé, ktoré sa o Nórsku traduje. Realita je taká, že rozdiel medzi Nórskom a centrom Paríža nie je zďaleka taký veľký. Ešte možno by som spomenul aj tie regule v rámci alkoholických nápojov v Nórsku, ktoré môžu nejedného turistu prekvapiť... V Nórsku a vlastne v celej Škandinávii (s výnimkou Dánska) má monopol na predaj alkoholu štát. Existujú špeciálne obchody, ktoré sú otvorené iba počas pracovných dní a v sobotu doobeda a ktoré môžu ako jediné predávať akýkoľvek tvrdší alkohol než pivo. Ak prídete do potravín, môžete si kúpiť pivo. Taká naša 12-ka bude stať v Nórsku cca 3 eurá. Ak chcete čokoľvek silnejšie, či už fľašku vína, alebo miestne tvrdé, musíte ísť do špeciálnych obchodov, kde ak vyzeráte dostatočne mlado, musíte predložiť aj pas, aby ste dokázali, že máte 18 rokov. Následne dostanete alkohol do nepriesvitnej igelitky a môžete si ho kúpiť. V celom Nórsku platí zákaz užívania alebo konzumácia alkoholu na verejnosti. Nemôžete spraviť to, že si povedzme kúpite pivo a otvoríte si ho pred obchodom alebo si v parku rozlejte fľašku vína. Za to sú v Nórsku pokuty. Samozrejme, na vás ako na turistov, ak sa budete správať dostatočne pokorne, policajti prižmúria oko. Inak treba vedieť, že v Nórsku je to všetko zakázané. Čiže keď sa budeš tváriť, že si o tom nevedel, tak to uhráš. Ale asi nie je úplne vhodné skúšať to, však? Určite nie. Pamätám si, že keď som študoval v Nórsku a otvoril som si s kamarátom fľašku vína v stredu k večeri, tak na mňa aj spolubývajúci študenti pozerali ako na alkoholika, lebo to sa jednoducho nerobí. Zato v piatok a v sobotu sa išlo absolútne na doraz do nepríčetna. Bolo normálne povedzme prísť na spoločnú párty, kde si každý priniesol svoju vlastnú fľašku vína, celý čas ju držal v ruke, lebo vedel, že keď ju niekam postaví, tak mu ju ukradnú a nalieval si sám sebe do pohára. Bolo normálne, že v baroch, povedzme, keď ste si objednali pivo, postavili ste si ho na stôl, zarozprávali sa s kamarátom, tak vám ho v nestráženej chvíli niekto ukradol. Toto všetko sa postupne mení. Nóri sa europeizujú, ale stále vyzerá piatková a sobotná noc v Nórsku oveľa divšie ako napr. štvrtková alebo nedeľňajšie. Premostime teda k bezpečnosti. Povedzme tak po slovensky, že keď sa ideš "rozbiť na doraz", s akou bezpečnosťou môžeš následne rátať? Samozrejme, Nórsko je stále veľmi bezpečná krajina. Čo sa týka zdravotných rizík, v princípe nehrozí nič okrem nejakých prípadných úrazov. Čo sa týka bezpečnosti, v Oslo počas môjho štúdia robili prieskum v rôznych mestách sveta. Rozhodili 10 peňaženiek, v ktorých bola rovnaká suma peňazí vzhľadom na príjem miestneho obyvateľstva. Čakali, koľko peňaženiek sa vráti. V Moskve sa vrátila jedna, v Štokholme 9 a v Nórsku všetkých 10. Vtedy bolo Nórsko ešte takou rozprávkou krajinou. To sa, samozrejme, z rôznych dôvodov teraz už zmenilo. Najmä pod vplyvom alkoholu atď už Oslo pôsobí v piatok či v sobotu divšie (od 2.00 o či 3.00 h ráno) ako kedysi, ale myslím si, že bezpečnosť je stále ďaleko vyššia ako v iných európskych mestách podobného typu. Pred 30 rokmi žilo v Oslo 450 000 ľudí, teraz už ich tam žije skoro 700 000. Ten nárast je brutálny a Oslo sa dostáva v podstate už na úroveň bežnej veľkosti hlavných miest. Takže komornosť mesta sa za posledných 30 rokov trošku vytratila. Celkovo ale platí, že Nórsko je veľmi bezpečná krajina a ak človek nemá veľkú smolu, tak si môže byť takmer istý, že sa mu v krajine nič nestane. Nórsko máš pochodené od západu na východ a zo severu na juh. Ktoré sú najkrajšie alebo prípadne tvoje najobľúbenejšie miesta v krajine? Ja si myslím, že do Nórska treba ísť trikrát. Pre toho, kto v Nórsku ešte nikdy predtým nebol, odporúčam zájazd Nórsko - zlatý trojuholník, ktorý mapuje to najdôležitejšie, najkrajšie, najpestrejšie z krajiny. Ide o cestu, ktorú si viete spojiť aj s Islandom. Začíname v Oslo, prejdeme okolo dvoch fjordov, ktoré v Nórsku chráni UNESCO, to je Geiranger i Nærøy. Prejdeme po Ceste Trollov najkrajšou železnicou Nórska. Vidí sa nádherná dedinka Flåm. Vidíme najzápadnejší bod celého Nórska a končíme v Bergene, ktorý podľa môjho názoru patrí k najkrajším európskym mestečkám, je asi taký veľký ako Košice. Na druhú cestu by sa človek potom mal vydať na ďaleký sever - na súostrovie Lofoty, ktoré sú absolútnym rajom. Nóri hovoria, že je to najkrajšia časť Nórska. A keďže Nórsko je jedna z najkrajších krajín na svete, tak to je naozaj absolútna Liga majstrov. V kombinácii s návštevou Laponska a najsevernejšieho európskeho bodu Nordkapp, je to naozaj vynikajúca cesta. No a potom, ak vás oslovuje tá severská romantika, tak Špicbergy (alebo Svalbard) sú súostrovie, ktoré už leží takmer na 80. rovnobežke. Sú veľmi blízko Severného pólu a majú status špecialitky pre naozaj veľkých a skúsených cestovateľov.