Latest / Šport24.sk / NEONDI SA! Dominik Hrbatý: Federer sa ma pýtal na Mirku! Lekcie pre Bon Joviho a prečo nemáme dobrý tenis

Transcript

NEONDI SA! Dominik Hrbatý: Federer sa ma pýtal na Mirku! Lekcie pre Bon Joviho a prečo nemáme dobrý tenis · Šport24.sk

0:07
SPEAKER_03: Ďalšom deseráže podcastovní sa vidívalého úspešného tenstu.
0:11
SPEAKER_03: Balého 20.
0:12
SPEAKER_03: háťaže sveta, 69 na okruhu.
0:17
SPEAKER_03: Finanista 6 po 2005 vo Slovenskom.
0:24
SPEAKER_03: Posledný grendon USOPN.
0:26
SPEAKER_03: Slovensko tam malo biedne zastúpenie.
0:28
SPEAKER_03: V čom podatie, že oproti Českej republiky za 4 roky Češky majú prvé 5 hráčok, takisto takisto lehčka, je tam menší ďalší hráči, že Slovensko v tom to nejak zaostáva.
0:39
SPEAKER_03: Vom to vidíš?
0:40
SPEAKER_00: Vinš, že na to ideme surta si to nenakopí.
0:46
SPEAKER_00: Tak ono to je.
0:49
SPEAKER_00: Je to systém.
0:50
SPEAKER_00: Je iný systém práce, iný systém fungovania klubov, iný systém štruktúry toho, ak Češí fungujú.
0:59
SPEAKER_00: Ja som sa rozprával s Honzom sto časom, ktorí teraz vedie ten český tenis.
1:06
SPEAKER_00: Je tam viac najakým šéfom toho športového celého úseku.
1:11
SPEAKER_00: A pravda, že ja som to komentoval X kradovín a nebudem to tu zase nejak rozvádzať, ale sú veci, ktoré oni si zachovali od, ne hovorím, že od čas komunizmu alebo toho.
1:23
SPEAKER_00: Prostie tie dobre veci, ktoré fungovali, tak si nechali.
1:27
SPEAKER_00: Od tých stredisk, cestie vrcholové stredia, ako to sú strediska mládeže, stredí, vrcholové strediska, potom nejaké reprezentačné centra, majú to rozhádzané po tých Čechách, takže majú to rozhadzané po tých okresoch, kde tie deti potom môžu vidieť tie vzory, môžu s nimi trénovať, môžu s nimi byť, vyrastajú s nimi a necentralizujú to do jedného miesta a tým pádom tie deti sa stále vedia tam posúvať.
1:51
SPEAKER_00: Tu, alebo respektí ja to vidím, porovnám to, neviem, hádzať niečo, nejakú zase bombu na slovenský tenis, ale porovnám to s golfom.
2:02
SPEAKER_00: Ceru vediem k tomu, aby bola profesionálna športovkyňa, alebo respektíve má taký ona sen a jej k tomu pomáham.
2:08
SPEAKER_00: A keď chcem, aby bola dobrá, tak ona musí vyrásať s tými svojimi vzormi, musí trénovať tam, kde sú tie vzory, musí tam mať kamarádov, musí tam mať ten sociálny život a tým padom, že ona vidí, že s nimi môže byť, môže sa porovnávať, že na nich má, alebo že môže na nich dosiahnuť, aj keď s nimi trénuje, že oni nie sú tak ďaleko, ako je ona, tak to všetko je tá motivácia, to je všetko tá iskra v tom, že nie som tak ďaleko a už dneska táti videla si, alebo videl si, hráľa som takmer ako ona, alebo hrála som toľko čo ona.
2:37
SPEAKER_00: A keď ona vidí, že to môže dokázať, tak tým pom to motivuje potom tie deti k tomu, aby oni ešte ešte to potiahli, ešte trošičku ďalej, pretože ten profesionálny život alebo ten športový život sa láme v dvoch častiach.
2:50
SPEAKER_00: Láme sa v 14 rokoch, keď deti končia základnú školu, u nás, teraz je to v 15 a idú na to gymnázium, kde potom príde viace učenia, príjdú možno nejaké zábery na to, aby si už človek vybral, že čo chce v živote robiť.
3:03
SPEAKER_00: A tí, ktorí to prejdú cez ttrás alebo 15 rokov, tak potom to pred vysokou školou zase sa to láme.
3:09
SPEAKER_00: A tým pádom, že u nás sa tí 16 ročne ťahujú do nejakého jedného miesta, či Bratislav, teraz to bude košice, čo to určite pomôže zase to pre ten slovenský tenis, lebo predotera to vám Bratislava.
3:21
SPEAKER_00: Tak jednoducho.
3:24
SPEAKER_00: Potom oni, keď dosiahnu ten vek 16, 17, a ja tu nemám s kým trénovať, nemám na koho, alebo kamej.
3:31
SPEAKER_00: A oni povedia, no tak na čo to robím?
3:33
SPEAKER_00: Idem radšej študovať, nemôžem sa zlepšiť, nemám tú šancu a nevidia, že tú šancu by mohli mať, pretože 16 není koniec sveta.
3:41
SPEAKER_00: Mohy deti aj radek štepáne, ktorý bol 8 hráč sveta, tak sa dostal do svetovky až 28 rokov od 27, takže není povedané, že by to nemohlo byť niekedy neskôr.
3:53
SPEAKER_00: Ale jednoducho.
3:55
SPEAKER_00: Je iný systém u nás toho vedenia a proste ťaha sa to X rokov nič sa nemení a je to tak, ako to je.
4:02
SPEAKER_00: Tí Češi majú veľa detí a síce majú aj niekto povie u nás vždy na argumentácia máme majú viaci členov, majú viacej kurtov a neviem čo.
4:13
SPEAKER_00: To je vľboť ako, že keď si zoberme nejaký pomer aj keď sme si zobrali pomer percentuálny, tak keby mali aj 5 krátnásobne viacer rekrantov, tak nemôžu mať desahnásobne alebo osemnásťnásobne viacej hračov vo svetovej stovke to proste neexistuje.
4:27
SPEAKER_03: To by si zmenil tak, keby s bol šafom, tenho zväzu.
4:30
SPEAKER_03: Alebo nemá si tu ambíciu ísť.
4:32
SPEAKER_00: Na šefa zväzu nikdy.
4:35
SPEAKER_00: Ak by som niekedy robil, tak možno, že nejakého športového riaditeľa alebo niečo ako skôr systém, lebo to, čo robí Miro Šatán, ja ho obdivujem.
4:43
SPEAKER_00: To je ako proste niečo, čo málo k doma, ak sa povie, také gule, aby sa tam postavil na to.
4:49
SPEAKER_00: Noci síce na ňou nadávajú, sme všetci chytri.
4:51
SPEAKER_00: Ja majstri sveta alebo všetci vieme, čo robiť najlepšie.
4:54
SPEAKER_00: Ale v tých zväzových štruktúrách niečo zmeniť, to je proste na dlhé, dlhé roky.
4:59
SPEAKER_00: Na naozaj človíca absolútnu podporu a absolútne možnosti, aby to mohlo robiť.
5:06
SPEAKER_00: A robiť riaditeľa tenisového zväzu, to je politika, to sú rôzne cestičky, nielen o športovej časti, ale aj o amatérskej, rekreačnej riešenie veci s politikmi, ktorých pravda, že u nás na Slovensku asi nikto nemusí.
5:21
SPEAKER_00: A baviť sa s niekým o tom, že prečo dávať peniaze do športu a presvedčať ich, aby to nešlo niekde inde, tak proste na to treba mať asi človek povahu a aj volu.
5:34
SPEAKER_00: A keď by som mal niečo vybrať, tak by to bolo asi jediné, že tá športová sekcia, ten profesionálny šport a vychovácie tých detí k tomu, aby mali možnosť sa stať jedného dňa profesionálmi a splnji si možno nejaké detské sni.
5:49
SPEAKER_00: Ja tu závia jedna veci povedala pri tých deťoch.
5:51
SPEAKER_01: Je tá puberta veľká nástraha.
5:54
SPEAKER_00: Puberta není veľká nástraha, ale skôr si myslím, že nástraha je prostredie, v ktorom sa pohybuj.
6:01
SPEAKER_00: Pravda, že tie deti začínajú mať iné pohľady na svet, iné iné nejaké priority.
6:06
SPEAKER_00: Ale záleží v akej grupe tých detí alebo v akom prostredí sa pohybu.
6:13
SPEAKER_00: Pretože ak ja sa pohybujem v sportovom prostredí a okolo seba mám športovcov, tak výraz tam na tom športe.
6:18
SPEAKER_00: A náhodou sa potom zmení to prostredie, častokr v tej poberte, že tie deti si začnú skúzovať alebo idú do iných partií a tie deti vidia, že tých kamaráti začnú chodiť voť na diskotéky, tak potom ten šport ide do takéhadia, alebo pretože vidia, že aj nehorím, že je to zle, aby videli iný život, ale proste tých kamarátov začnú mať viacej inde a tým pádom, že začnú mať kamarátov a to sociálne prostredie inde, tak tým pádom sa všetko vzťahuje na tú ďalšiu stranu.
6:47
SPEAKER_00: Takže ono je skôr, ak čo vychováva profesionálneho športovca alebo dieťa, ktoré mu chce dať na ten profesionálny život, tak ten rodič musí mu aj dovoliť ísť za tými kamarátmi, alebo on, aj niečo, ale ten rodič musí pochopiť, že jednoducho to dieťa musí byť šťastné v tom športovom prostredí, musí tam mať veľa kamarádov, že preto je dobre, nie len že čo je dobre pre šport riešiť, ale čo je dobre aj z toho sociálneho prostredia, že to dieťa má kamarádov a preto aj my chodíme do tej Ameriky, pretože Ela tam má naozaj v tom golfe neskutočné množstvo kamarádov, a keď ona povie, že takí ja idem sa stretnúť s kamarátkou, tak oni sa idú stretnúť, že idú si zahrať kolo na tom golfe, potom potom kolesi, možno, že sadnú niekde alebo pôjdu do nejakého, nejaký, neviem, jak sa, jak je u nás úko, tak tam majú také tiež také baríky, si tam sa vnúdajú šťavu, pokecajú, ale to gro je na tom golfe to stretnúť a preto na má pocit, že ten golf ju baví, že je to jej svet, že je to niečo čo rada robí, pretože tam má ten sociálny život.
7:52
SPEAKER_01: Teba čo motivovalo v tom v tých detských rokoch, alebo možno potom neskr, keď už si spomínal, že ten zlom je tých 14-15 rokov.
8:02
SPEAKER_00: Mňa motivovalo vždy za svojím snom.
8:04
SPEAKER_00: Ja som mal tak strašne silný sen byť s profesionálnym hráčom, že som zase za ní vždycky išiel.
8:11
SPEAKER_00: Mňa.
8:12
SPEAKER_00: Ja som sa nemusel ani premáhať do toho nikdy, nemusel som sa nútiť.
8:15
SPEAKER_00: Ja som proste chcel byť vo svetovej stovke mužov.
8:19
SPEAKER_00: Ako to bol môj primárny cieľ.
8:20
SPEAKER_00: Práve že som mal cieľ som sa hral na sám prasa a len dľa, ako som ich obdival, ako svetovka som si predstavoval, že budem hrať niekde na centri, ale aj ten primárny cieľ bol pre mňa byť vo svetovej stovke.
8:33
SPEAKER_00: Práve že vedel som, že keď som vo svetovej stovke, že sa uživím, že budem mať nejaký slušný život.
8:37
SPEAKER_00: Výrástal som pravda, že jak vychádzali v komunizme, kde viem, že my sme bývali blízko seba, že na Liptovske, alebo vedľa sme mali potraviny.
8:48
SPEAKER_00: Ja som strach kupovať žúvačky Pedro.
8:50
SPEAKER_00: Vrákon sme zbierali flašky pod dvore pivné, ktoré boli zalohované za 10 centov a za to som si kúpil možno, že dve lizatka alebo tak, a banány sme mali na vianoce, mandarinky boli raz do roka a ten, kto prišiel s Kindervajíčkom do školy na veľkú noc, tak ten bol boh.
9:06
SPEAKER_00: Dneska to je vec, ktorá tie deti tam majú samozrejmo.
9:11
SPEAKER_00: My sme to nemali a to ma motivalo z tomu, že videl som toho len, jak cestuje po svete.
9:15
SPEAKER_00: Videl som Milošači a Marš Vajda prišiel na Mercedesy v komunizme na tenisový klub doslovanó a my sme to obdívali toho, tak to boli také motivácie, že proste mi to dávalo nejakú budúcnosť do toho, aby som mohol byť finančne nezávislý.
9:32
SPEAKER_00: Tak ako 15 ročné dieťa som tak nerozmýšľal, ale vedel som, že keď budem dobý svetový tenista, takže budem sa mať v tom živote lepšie.
9:41
SPEAKER_00: A to bola obrovská motivácia, ktorom za ktorou som išiel a ktorú som celý čas sledoval, že mňa do toho nikto nemusel núti.
9:50
SPEAKER_00: Skôr ma museli vždycky ešte sťahovať z toho kurtu a krotiť a nahaňať, že musí sa aj učiť a musíš aj školu dorobiť a.
9:57
SPEAKER_00: A proste asi som to mal, to bol možno ten môj talent, ktorý som od toho boha mal.
10:04
SPEAKER_00: Lebo ľudia hovoria, že čo je to talent a môj talent bol tá práca a tá vôľa sa tam dostať.
10:09
SPEAKER_03: Ty si padroť s dyver bol dobrý lížiar v začiatko, že si cestoval do tatier a bola diaľnica potom nejakých 11.
10:16
SPEAKER_03: rokov z tak nejak presledoval na ten tenis, tak to bol s nížovaní?
10:20
SPEAKER_00: Tak možno to lyžovanie nás bavilo práve viaci, lebo skúsiť sa kopca je lepšie.
10:26
SPEAKER_00: Vyhrávala som aj nejaké preteky, pravda, že v tom tenise pre tie deti nebolo až to súťaží.
10:34
SPEAKER_00: Vyhrávala som niečo ako 9-10 ročný, ale predsaň v tom lyžovaní človek môže od toho mála, tam sú tam viaci závodov, takže je to také bolo to motivujúcejšie.
10:44
SPEAKER_00: Bavilo ma to strašne, tréningy boli skupinové, nebolo to individuálne.
10:49
SPEAKER_00: Ale v končnom dôsledku.
10:52
SPEAKER_00: A ani sám neviem, jak to prešlo do toho.
10:54
SPEAKER_00: Skôr rodičia asi rozhodli za mňa, že proste do tých takier a chodili sme na míto pod jumierom, je chodiť ďaleko a ten tenis je blíší a nebol som v ňom zlý, no tak som ostal pri tom tenise a som si to nejak, tak jak som hovoril, našel som si tam kamarádov, čo bolo veľmi zaujímavé, tak z mojho ročníka 78, keď vyšel taký prvý rebliček do 12 rokov, tak sme boli 6 hráči zo Slovan u Bratislava.
11:26
SPEAKER_00: boli sme v Československu v desi, najlepšej desiatke Československa.
11:30
SPEAKER_00: Takže mal som tam obrovskú konkurenciu vba v mojom ročníku som mal veľa kamarádov, ktorí by boli.
11:37
SPEAKER_00: Múčali.
11:39
SPEAKER_00: Mári Benáček, Jančov, Vladolavica, Peter Vilár.
11:47
SPEAKER_00: Milan Turkovič, ten bol mimo Bratislavy z nového mesta.
11:50
SPEAKER_00: Takže to boli všetko takí moji kamaráti roníci a postupne, jak sme boli starší, tak z toho ročníka vždycky nieko odpadol, vždyck nieto potom sa bol slabší, ale to je prirodzená selekcia, prírodzena pyramída.
12:04
SPEAKER_00: Potom už tých 16 už som tam praktika, alebo 17 už som tam bol prakticky sám.
12:08
SPEAKER_00: Ale dodnes si pamiętam, že chá, no to boli fantastické tréningy, bojená života na smť.
12:13
SPEAKER_00: Ale potom sme hráli, všetaké kolotočé, rôzne súťaže odlatky a neviem, také blbosti sme sa nahňali, takže o tom to je.
12:23
SPEAKER_00: Jednoducho vyrastať medzi tými deťmi a ten sociálny život som mal ja tam a nemuseli ma rodiče nahaňť.
12:28
SPEAKER_03: Polí sa ti hlavno polašne, prepať a slovaný futbal, to nebolo taký.
12:32
SPEAKER_00: Bolo jasne, že bolo.
12:35
SPEAKER_00: Ja mám zážitky, že sme to už teraz ľudia si nepamäťajú, tam, kde stoji dnešné NTC, tak to sa volalo, že ja ma kurti.
12:42
SPEAKER_00: Tam bola zroznáčnosť.
12:44
SPEAKER_00: No jama bola jak bol štadión, ale boli kurty vame medzi cyklistickým štadión a futbalovým štadión, boli kurti.
12:53
SPEAKER_00: My sme ako decka iba tam trenovali, pretože na hlavné sme sa nedostali, lebo tam trénovali taký hviezdi, jak Miloš Mečič, Braň Stánkovič a Marian Vajda a my sme tam radka zrubákov a také hviezdy slovského tenisu a my sme tam boli na takých kurtoch že úplne vzadu.
13:08
SPEAKER_00: A kopkrátke sme trénovali, tak sme trénovali, keď bol futbal, a ľudia tam na nás pozerali spol za plotu ja chodili na ten starý sournistický štadion, takže my sme niekedy počas tréningov vždy preliezli plot, sme išli na futbal.
13:27
SPEAKER_00: Takže na hokej sa tiež chodíte trénovať ešte dneska.
13:31
SPEAKER_00: To si už zase detka nevedia predstaviť.
13:34
SPEAKER_00: Na Kaličiakovej, takedy to nebola prejazdné, aj je teraz.
13:38
SPEAKER_00: Tak tam hokejisti slova trénovali, letné trinky boli, že si tam boli betonové sty alebo betónov urobené na delfí, na kúpisko delfín a oni mali podložky gumené, tam sa dali na cestu a z tých gumených podložiek palili do tej betonej steny a my sme tam vždycky chodili na nich pozeriak trénujú, ak trennujú odba, ako páli viac menej na presnosť a rôzne cvičenia.
14:02
SPEAKER_00: A potom sme chodili aj pravda, že na hokej zime ať.
14:06
SPEAKER_00: Takže ten život, ten športový som vyrástal medzi tými hokejistami, cyklistami, futbalistami a keď už potom som bol starší, tak si památám do dnešňa, že bol som na kontičnom sústredení pred sezénom v tatrách.
14:22
SPEAKER_00: Niekedy alebo respektíve toto bolo počas sezóny ložicy poviný, doden sa chodil na takých týždňotier.
14:29
SPEAKER_00: A mali futbalisti alebo hokejisti mali prípravu a som tam stretol chalan od hoke a boli tam a tréri.
14:38
SPEAKER_00: No tak pojď da si s nami nejakú súťaž a hovorím vás je 30 a dati mi jednoho najlepšieho.
14:42
SPEAKER_00: Ja mám teraz doda.
14:44
SPEAKER_00: Ale tak som si s ním vzdali súťaže a neviem čo.
14:46
SPEAKER_00: Takže.
14:46
SPEAKER_00: A potom tam boli futbalisti, pravda, že tak sme ako vychádzali spolu a bolo to super, že vždycky s nimi súťažil niečo a stretol.
14:54
SPEAKER_00: Viem, že pám, že som s níšel na kolejskové korčule.
14:57
SPEAKER_00: Myslím, že húš tak ten skončil posledný, lebo zavaril bol najťažší, zavaril kolečka, tak som ho predbeho som sa tešil, že ešte som dal rejuša na kolejskových korčuliach, takže iš zobrali svojim autobusom a neviem, čo znejši z pod Banského po tej ceste.
15:10
SPEAKER_00: Takže tých zážitkov bola kopa.
15:12
SPEAKER_00: Behali sme na autobu s futbalistami, tam boli vtedy Pecko a takýto.
15:16
SPEAKER_00: Galist tam bol ako trér.
15:18
SPEAKER_00: Takže no zážitková zážitkov.
15:20
SPEAKER_01: Mňa zaznamená 2 roky mladšie bratura, že bol môj spolužiak na základnej škole.
15:26
SPEAKER_01: Ako to ovnílo?
15:28
SPEAKER_01: Teda podporovali, on neviem, či zrobili nejakých spoločný tak asi nerobili.
15:32
SPEAKER_01: Robil tenis.
15:33
SPEAKER_00: Bol svetový rozhodca tenisového.
15:36
SPEAKER_00: On chodil po svete rozhovor na grand slemoch na Daviskapu a takto.
15:41
SPEAKER_00: Ale práve sme sa o tom nejak minulé bavili, pretože je úspešný on v biznise, teda viac úspešný už to presahuje hranice Slovenska.
15:51
SPEAKER_00: A on tiež hovoril mi, že mal tak fyzický pocit, že domino domino, všetko sa točí od toho domina.
15:58
SPEAKER_00: Takže chcel o niečo v živote dokázať.
16:00
SPEAKER_00: On viem, že pamiętam si takú story, že on keď mal asi 11-12 rokov, tak otec ho tiež viedol k tomu tenisu.
16:08
SPEAKER_00: On povedal covi, že hoci nechaj ma, že neľuť ma do tenisu ja si budem zarábiať hlavou, že mňa ten tenis nebaví, on si stal hrady z tej antky a piesky z toho piesku, ktorý tam bol.
16:20
SPEAKER_00: Takže to bolo jeho, ale mal tu motiváciu a sme sa o tom rozprávali a mal taký drive, že niečo dokázať života a naozaj teraz s tou fou, ktorú, ja môže menovať, tak robí fantastické veci nielen po finančnej stránke, ale hlavne vzdelávajú ľudí, robia edukačné videá, robia knihy do škôl, robia finančné alebo aby boli ľudia finančne gramotní, aby sa naučili starať o svoje peniaze a keď som to ukázal aj v zahraničí ľuďom, ktorí tým, že sa pohybujem na tej floride, v tom palmi, že sú tí milionári alebo miliardári a majú rôzne veľké firmy, tak obdivovali tu, čo brat vytvoril, pretože len málo firiem vo svete je takých, ktorí robia nielen, že ponúkajú možnosť investovať, ale robia aj finančné vzdelanie a gramotnosť.
17:13
SPEAKER_00: A to je niečo, čo je veľmi odjediné aj vo svetovom meradle a toto naozaj uskritujem.
17:20
SPEAKER_00: Brat je založený nielen biznisov, ale on je strašne založený aj charitatívne a aj sociálne sú veci, ktoré proste u ňou sú vždycky v popredí aj predtým, aby zarobili úvec peniaze.
17:34
SPEAKER_01: Ale boli nejaké možné, že máme nejaké by škrieky.
17:38
SPEAKER_00: Keď sme boli mali, tak sme sa stále, ako že s vrakom to nemôžeme ani povedať do toho.
17:43
SPEAKER_00: Ale môžem povedať, že boli sme ako najlepší kamarádi.
17:48
SPEAKER_00: Pývádzali sme toľko kravina volovyn, že viem, že medzi nami, ak my sme bývali, tak tam raz niečo betonovali a išli sme na dvor a ja som padol do betónu popas, Bráchu ma tam vyťahovalo.
18:00
SPEAKER_00: Potom sme iš hole po schodisku z betonovej škrny všade.
18:03
SPEAKER_00: Mama nás jazdila, lieta rozili sme po stromoch.
18:07
SPEAKER_00: Viem, že v škole som sme si robili z kavčovkových pravíčok.
18:12
SPEAKER_00: Dúfam, že nás deti nebudú počúvovať.
18:18
SPEAKER_00: Keď to človek zapálil a potom trošku, že pridúšil takto dymylo, jak toto a sme robili dimovnice a škole potom po plašuje horí.
18:26
SPEAKER_00: Takže sme vyvádzali ako teda slušne, ale to hovorím to polkou veci, čo polkúť, desiat povedať toho, čo sme postvali.
18:35
SPEAKER_03: V čá škola si vybral tu príhodu, že sa aj rozplakal kvôli učiteľke.
18:40
SPEAKER_00: No to áno, tak to zase bola druhá vec.
18:43
SPEAKER_00: A to bola jedna z napríklad z tých motivácií.
18:45
SPEAKER_00: Ke si sa pýtal, prečo som chcel byť ten, tak mnohokrát to ma práve motivovalo.
18:50
SPEAKER_00: Keď mi škole učilka povedal, že profesionálnym tenistom nemôže byť pravda, že bola iná doba, profesionálny šport za komunizmu neexistoval.
18:58
SPEAKER_00: Zababa si tenisom, pri tom, ako utekla Martina na vrátilo a Ivan len sa nechcel vrátiť.
19:04
SPEAKER_00: To bolo niečo tabu.
19:06
SPEAKER_00: Ale to ma motivovalo, aby som bol ešte lepší potom, keď som pravda, že mal nejakú nazvíme to, že krízu v 2003-2002, že som bol 50 na svete, ako mnohí sa smej, že 50 na svete má krizu.
19:19
SPEAKER_00: Ale pre mňa to bola kriza, alebo som bol do vteľ 20 stále, tak chodil som napríklad po NTC a tam už mnohý ténéry alebo ľudia, ktorí tam boli, že to už je moje koniec karériák ma to motiv a logicky im dokázať, že hovoriť si mušte, čo chcete.
19:34
SPEAKER_00: Ja sa vrátim do tej svetovej 20 a som sa tam potom vrátil a bol som tam až kým som nem mal operácie a ďalej to už nešlo, ale proste to sú veci, ktoré mňa vždycky vedeli naštartovať, dokázať iným, že jednoducho som lepší, dokážem viacej a iší za tým svojím snom, že proste bojovať o to, lebo není to jednoduchá cesta, tam bolo mnoho pádov, si človek myslím, že som to dostal od boha, aj tam bolo veľa pádov, veľa prehier, veľa plačú, veľa odriekania a bolesti.
20:12
SPEAKER_00: Mnohokrát aj sklaman, ale proste vždyck ráno som sa postavil a vždy ráno som išiel a idem znova a idem to znova skúsiť a idem znova trénovať a rozmýšľal som nad tým, čo som urobil chyby, kde som urobil chybi, prečo som tie chyby urobil, aby som sa z nich použila, išil znova.
20:30
SPEAKER_00: Na to isté, čo som robil, ale možno, že iný štyrom alebo inou cestou a vyskúšal to a znova som možno, že padol na hudbu, jak sa hovorí.
20:37
SPEAKER_00: Ale keď som padol znova, tak zase som si povedal, a teraz tu sú iné ešte dvierka z inej strany a skúsim tieto.
20:42
SPEAKER_00: A nakoniec tie dvierka boli otvorené a cezňom sa dostal a dostal som sa potom na ten svetový vrchol.
20:47
SPEAKER_01: Mia zaujímavé, keď som mladý, tak napríklad jednej z tých vrcholov bolo semifinál Ranov s Janej.
20:54
SPEAKER_01: Zmenil sa potom po tých prvých úspechov nejakým spôsobom.
20:57
SPEAKER_01: Zmenil si sa ty osobne a Napršový dostava alebo niečo.
21:01
SPEAKER_00: Ako ja si myslím, že som stále rovnaký taký, ako som bol celý život.
21:06
SPEAKER_00: Som veľmi pozitívny človek, ktorý stále myslí na to, že aj keď niečo nevidí, že môžem znova sa postaviť aj ísť dopredu.
21:15
SPEAKER_00: A skôr, skôr by som povedal, že po tých úspechoch som si snažil držať.
21:21
SPEAKER_00: alebo rozmýšľať nad tým, aký som a nenechať sa ovplyvniť stále byť rovnaký.
21:26
SPEAKER_00: Vravda, že život nás zmení rôznymi cestičkami a ľudia, ktorí sú okolo nás nás ovplyvňujú, ale ja som pre mňa, pre mňa tie úspechy boli súčasťou motivácie, neboli to súčasťou niečoho, čo by som chcel ukazovať, že som dobrý.
21:43
SPEAKER_00: To, že som bol dobrý, bol bonus.
21:45
SPEAKER_00: To, že som zarobil peniaze, je bonus, to, že som bol slávny, je bonus, ale pre mňa tá cesta bola vždycky.
21:53
SPEAKER_00: Pozdraviť každého, keď prídem, opýtať sa, ako sama, povedať pravdu, či čo mnoho ľudí.
22:00
SPEAKER_00: U nás nemusí, alebo ani aj vo svete je ťažké počúvaj veci ale povedať veci na rovinu, byť otvorený a podľa toho sa potom aj si nájsť to okolie svoje, keď proste niek není akce a schopný akptovať pravdu tak, aká je.
22:14
SPEAKER_00: Tak proste s tým človekom si potom som nehorím, že nemám čo povedať, ale budem k němu slušný.
22:20
SPEAKER_00: Nebudem hozovať alebo nebudem s ním bojovať, ale proste pomím si svoje a si vyselekujem, že čo je pre mňa správne alebo nysprávne.
22:30
SPEAKER_00: Ale snažil som sa aj vždycky dať autogramy, snažil som sa tým ľuďom sa s ním porozprávať, pozdraviť, usmiať sa na nich.
22:39
SPEAKER_00: A mnoho ľudí mi povedal, že keď som sa stretol, tak povie všetký si obyčajní, alebo cháľ na jak všetci ostatní alebo jak ľudia.
22:47
SPEAKER_00: Ja vždy hovorím, že tlepší športovci na svete sú tobyčajnejší ľudia, tí najlepší ľudia, pretože väčšinou tí, ktorí nedosiahnu, alebo sú niekde a nesplňa si sní, tak tždycky hovoria, akeby bolo to, aky bolo to, a keby mi ten ne urobil zle, alebo keby som mal tie možnosti.
23:04
SPEAKER_00: Každý má tie možnosti, pravde, že nejakých ich máme, niekto ich má trošičku lepšie, niekto nie.
23:09
SPEAKER_00: Ale za tým snovým snom si môže ísť každý.
23:14
SPEAKER_00: A potom, keď lutuje niečo, tak asi neurobo všetko.
23:17
SPEAKER_00: Prego.
23:17
SPEAKER_00: Ja som v kariére nikdy nič nelutoval.
23:20
SPEAKER_00: Prešel som si ju, keď sa má ľudia opývajú, či by som niečo zmenil.
23:24
SPEAKER_00: Dalo by sa zmeniť.
23:26
SPEAKER_00: Ale boli by to potom dominý hrbí.
23:28
SPEAKER_00: Asi ne, bol by to niek iný.
23:30
SPEAKER_03: Poprá príšle veľké peniaze.
23:31
SPEAKER_03: Neak zaujali s tým?
23:33
SPEAKER_03: Keď to šaké prvé výťazstva, alebo tie peniaze tam boli.
23:39
SPEAKER_00: Ale ja som bol 10 hodín na kurte.
23:43
SPEAKER_00: A ani som nemal čas nad tými peniaznami rozmýšľať.
23:46
SPEAKER_00: Prostie tie peniaze prišli na účet.
23:49
SPEAKER_00: Boli tam.
23:52
SPEAKER_00: Ja som to nehral kvôli peniazem, ja som to hral kvôli kvôli trofejám.
23:56
SPEAKER_00: Ja do dnešného dňa mám svoje prvé medaile doma.
24:01
SPEAKER_00: Má mi vyhodila diplomy, ktoré som mal od možno, že 7 rokov som plakal, lebo pre mňa, pre mňa trofej je všetko.
24:10
SPEAKER_00: Dokonca som si nechal vyrobiť kopiu hodmenového pohara za 2000 dolárov.
24:15
SPEAKER_00: Len aby som tu trofej mal, lebo oni dávali len tú loptičku diamantov.
24:20
SPEAKER_00: Ale proste ja som hral tenis pre trofej, ja som hral tenis pre medaile.
24:24
SPEAKER_00: A to, že s tým priši peniaze, to bola, to bol bonus, to bola súčasť toho a je to super.
24:29
SPEAKER_00: Ale keby som mal hrať len pre peniaze, tak asi by som si s tenisom skončil veľmi rýchle, že bol na mňa tlak, že toľko som nezarobil, toľko som nezarobil.
24:38
SPEAKER_00: A to, že som potom videl na nejakých tých prejmanoch, že urobil som prvý milión, tak to ma potešilo.
24:44
SPEAKER_00: Ale nikdy som nebol človek, ktorý by to robil, že som potreboval tie peniaze, keby som ich aj nemal, tak však sme vyrastali v byte, tak všetci ostatní, bez niho.
24:59
SPEAKER_00: A keby som mali zneskažiť dobitu alebo že tak som živil, tak absolútne v pohode.
25:04
SPEAKER_00: Najdem si nejakú prácu a je to jedno, že či by som robil nejakého údržba alebo správcu, alebo by som robil tenisového trenéra, alebo by som musel ísť naspäť do školy.
25:14
SPEAKER_00: Post ten šport ma naučil, že by som sa postavil na nohy a hľadal si zase nejakú cestu.
25:18
SPEAKER_03: A by sa nejak vedo obdariť, napríklad domnika celková, keď vyhrávala mala peňazí kúpovať kabelky, alebo boli nejaké hodinky alebo niečo si takto.
25:26
SPEAKER_00: Na možno sa roďia budú sňať, ale pre mňa najväčší dar bola kniha.
25:31
SPEAKER_00: Ja keď som si chcel kúpiť knihu alebo som bol napríklad sami stávalo, že vyšla nejaká dobrá kniha.
25:37
SPEAKER_00: A som si povedal: pokiaľ ne robíš semifinálne na turnaj, tak si ju nekúš.
25:42
SPEAKER_00: A proste ja som sa motivoval tým, že chcel som tú knihu a videl som tú knihu a pre mňa odmena bola kúpiť si tú knihu a potom si ju prečítať.
25:52
SPEAKER_00: Ako je to síce malichernosť.
25:55
SPEAKER_00: Celé knihu pectvo, keď by som tam prišiel.
25:58
SPEAKER_00: Ale proste možno, že ma ovplyvnilo, to je jeden krásny príbeh.
26:04
SPEAKER_00: Keď som bol malý a mal som asi 9 rokov, tak som hral takú sériu turnál sa toho, že hľadáme tenisových olympiodnikov.
26:12
SPEAKER_00: To bola taká série od pre 8-ročné, 9 ročné deti tých turnav, bolo asi 5 alebo 6, potom bol master.
26:18
SPEAKER_00: A ja som už vtedy bojoval také prvé miesta.
26:20
SPEAKER_00: Mého obrovského konkurenta Mario Benáček, ktorého som nevedel preporaziť, on bol v takých jednoduchých terminológiách, ja som bol hráč, ktorý do toho buchal, a on bol pinkoš, ktorý to tam vždycky krát vrátil a nepokazil, a ja som proste sa vždycky vybuchal do auta.
26:37
SPEAKER_00: No ale tak nadalo hrá hreš.
26:39
SPEAKER_00: To bolo vyslovene detský teníz a prehadzovanie.
26:42
SPEAKER_00: A ja som ja som v tej dobe chcel strašne poraziť, a otec mi dal motiváciu, že keď vyhrám ten master, tak dostaniem strieborný bicikel favorít.
26:52
SPEAKER_00: To bol favorit za komunizmu, to bola najvyššia akože tak bola eska, tak bol favorit.
26:57
SPEAKER_00: S prehadzovačkou a 4 kolečka boli ozené vzadu.
27:01
SPEAKER_00: A ja som teda bojoval ten bicikel, a ja som prehral vo finále toho turnaja a myslím, že nejaký 76 stretti v setie.
27:08
SPEAKER_00: Som týždeň plakal, proste môj sen, za ktorý som bojoval, tak ten mi ušiel.
27:15
SPEAKER_00: No a potom na Vianoce, keď prišli, tak ja som pravda už nevedel, to som už oplakal, všetko prešlo.
27:21
SPEAKER_00: Tak som prišiel a ten favoritant bol pod tým stromčekom, akože ja som bolne hotový.
27:27
SPEAKER_00: Prvý hneď apríla v majak, že bolo peknejšie počasie, tak som ten bicykl zobral.
27:32
SPEAKER_00: Ke sme bývali na trenčianskej prímetičovej Bratislave a som ako 9 alebo 10 ročný som tým štvorozúbeným kolečkom vyšla palž úplne hore na kolybu.
27:41
SPEAKER_00: Otec išiel za mnou na starej NB som náhodou sa niekde v polkej cesty nesklopila, niečo ma neprešlo.
27:48
SPEAKER_00: A som to vyšiel a jednoducho takéto motivácie potom, keď som bol starší, tak som si dával, a pre mňa aj takéto drobnosti boli strašne silné.
28:02
SPEAKER_00: A som naozaj, že za tú knihu vedel bojovať a som si dával takéto cieľé, že jednoducho pre mňa obyčajné obyčajná kniha znamenala viaci ako keby som si mal kúpiť kabelku alebo auto.
28:15
SPEAKER_00: Aké to boli kníh.
28:17
SPEAKER_00: Tak mal som veľa knih, rôzne knihy od životopisných cez historické fiction, fantasy.
28:30
SPEAKER_00: Akože napríklad čítal som Kenedyho, čítal som, čo bola strašne zaujímavá kniha, prvé výdáne Marka Pola.
28:37
SPEAKER_00: Ale to bola asi najťažia kniha, ako som živote čítal, bo to bolo tam písali aj o zneužívaní detí, ak pripravili deti na rôzne sexuálne praktiky, a neviem čo.
28:48
SPEAKER_00: Akože bolo to ťažké.
28:50
SPEAKER_00: Ale napríklad, keď môžem odporučiť jednu knihu, tak strašne som sa nasmial osobný strásť a Visto na Churčila, to je ten jeho osobný strás sa popisuje Vistona Churčila v rôznych situáciách a to bol asi na taký najjednodušší a najkrajší životopis, ktorý som čítal alebo životopis písan o někom inom.
29:08
SPEAKER_00: Ale teraz som fanúšikom fantázií a čítam hodne fantasí, takže trošku aby strácam v tej nejakej predstavivosti a v innom svete.
29:17
SPEAKER_03: Ja sa pýtam, že veľa špatov, čo zarobia veľké peniaze, sklô je do také ich.
29:22
SPEAKER_03: Drikohol, že majú takýchto možnosti, keď ste bolo v kariere, takto tieto chodničky niekde žijú po tých partiách, lebo je to veľa tak to bolo ho tí futbistí.
29:32
SPEAKER_00: Jasne, je to súčasť.
29:34
SPEAKER_00: Ale ako ja som, ja som prvý kladýš na diskotéku 21, ja som taký.
29:39
SPEAKER_00: Možno, že suchar pre niekoľ.
29:41
SPEAKER_00: Na diskotéke 21 prvé devica, možno, že prvú pusu som mal tiež 21 alebo tak 22.
29:49
SPEAKER_00: Moja priateľka bola tenisová raketa, tenisový život.
29:56
SPEAKER_00: Aj keď som bol starší, tak potom som nechodil nejaké na diskoté.
29:59
SPEAKER_00: Ak som chodil tak po sezóne, že sme mali hokejistý, tenisti mali hokej Češi proti Slovákom.
30:07
SPEAKER_00: Tam bola nejaká party, takže to bola moja jediná diskotéka.
30:09
SPEAKER_00: Ja som všetko venoval k tomu, a som vedel, že ten tenis som tak miloval, že vedel som, že do 30 to môžem robiť, alebo do 33, a ako náhle tých 33 padne, tak už nikdy nebudem môcť zrobiť to, čo milujem.
30:22
SPEAKER_00: Jednoducho športový život a biznisový život je diametrálne odlišný človek, alebo dieťa vidie v 24 zo školy, vrchol kariéry dosiahne v 50, 55, 60, majú najväčšie najúspesne biznisy, potom v 60-70 to predajú za milióny, skončia.
30:40
SPEAKER_00: Ja mám vrchol 24, keď ste všetci ešte na školách a potom v 30 som už viac menej.
30:46
SPEAKER_00: Dôchodca, ktorý môže robiť, hoci čo v živote, ale už nemôže robiť to, čo robí.
30:51
SPEAKER_00: Tež tú firmu som si budoval.
30:53
SPEAKER_00: Keď to človek zober, tak od 6 rokov som začal s tenisom.
30:56
SPEAKER_00: Sončil som v 32 a v 33 to je 27-28 rokov.
31:02
SPEAKER_00: Keď človek skončí školu z 24, 25, 27 plus 27-28 rokov je 55, takže to tak presne vychádza.
31:09
SPEAKER_00: Takže ja som si tiež niečo budoval 25 rokov.
31:12
SPEAKER_00: A videl som, že toto moja priorita a potom bolo všetko ďaleko ďaleko nič a potom bolo niečo ostatné čo k tomu.
31:20
SPEAKER_00: Možno som bolí.
31:22
SPEAKER_00: Aj preto, keď som po kariére rozmýšľal, že čo by som robil.
31:25
SPEAKER_00: Chcel som možno, že z bráchom niečo skúši z firme, ale sedenie na zádku by ma nebavilo.
31:32
SPEAKER_00: A po druhé vedel som, že ak by som sa do niečoho pustil, tak by som to robil na 110% a zase by utrpela rodina, možno by som bol rozvedený už dávno, možno už by som bol dávno niekde inde.
31:43
SPEAKER_00: Takže ja som taký typ, že ak do niečoho sa pusti, tak potom idem tým smerom a nelutujem pravda, že veci, ale snažím sa to užívať a snažím sa robiť tie veci tak, aby som to robil naplno a ničoho nelutoval.
31:55
SPEAKER_03: Naké pivko bolo po zápase?
31:57
SPEAKER_00: Pivo som doteraz v živote nemal v ústach.
32:00
SPEAKER_00: Pivo som nemal v ústav, kávu som nemal ústav a čaj pím len, keď som chorý.
32:05
SPEAKER_00: Cigaret asi.
32:06
SPEAKER_00: A cigaretu to už vôbec ako.
32:08
SPEAKER_00: Takže ja som tak hovorím, som taký súchár.
32:10
SPEAKER_03: Či sa šinko, alebo tak nejaký koľak, keď bolo?
32:14
SPEAKER_03: Nič.
32:15
SPEAKER_00: Vôbec žiaden alkohol.
32:16
SPEAKER_00: Ako keď je nejaká oslava, že naozaj 50, 60, tak si pripijem, možno si z toho chlipnem, ale to tak asi na konci.
32:24
SPEAKER_00: A keď som bol vénoval v Turecku, to je taká sráda, tak práve, že to je moslimská krajina.
32:29
SPEAKER_00: Ja som nevedel, do čoho ide.
32:30
SPEAKER_00: Mám som si rilka musím a neviem, že to tam bude.
32:33
SPEAKER_00: A práve, že je to iné byť niekde v moslimskej krajine v Dubaji alebo v Egypte, alebo v Sovskej Arabii a iné v Turecku.
32:41
SPEAKER_00: Turecko už je moderná krajina, ktorá je to náboženstvo už oberú proste s nejakými takými úpravami.
32:49
SPEAKER_00: A mal som tam 8-9 chatov, ktoré si dali pívko a hovorím, nevy ste musím, že náboženstvo a.
32:57
SPEAKER_00: Oni tak v pohode, že to už ale to nevidí, a aj neviem čo, a ja hovorím, no tak ako som si tak hovoril, že tak jediný pravý, nosím som to asi ja neviem, akože som si z nich robicky srdu.
33:09
SPEAKER_00: A to bola ďalšia taká paradox bože tiež som išiel po Istanbule a predvianocami a vianočné stromček v oknách a neviem, čo oni si slovejte Vianoce.
33:19
SPEAKER_00: Neodstavujeme a nám sa to páči, tie dárčeky dávať a aby sme dostali, takže už tá kultúra je úplne niekde inde.
33:26
SPEAKER_00: A ten naozaj ten svet je už úplne, tým, že sú sociálne siete a neviem čo už úplne, už to není tak, jak taký to bývalo.
33:33
SPEAKER_03: Podí tenistov, takých tých fajčero, že museli pred zápasom si dá.
33:37
SPEAKER_00: Ten bol, jeden bol a ten je známy, karsten bráš.
33:41
SPEAKER_00: On hral aj tu Battle of Sexis proti myslím, že Venus Williams.
33:46
SPEAKER_00: A on bol chlap, ktorý počas zápasu musel ísť po prvom svete na záchod tam si dá rýchlo jednu cigu a potom sa tom sa vrátil.
33:55
SPEAKER_00: Ale boli taky, ale napríklad viem, že aj Marat Safin, hodne fajčil.
33:58
SPEAKER_00: O ňom tam kto vie, ale bol dosť tuhý fajčar v určitej dobe a myslím si, že aj David férer v jednej dobe, že fajčar, ale potom predstavo, ale tiež mal návyky niektoré, ktoré potom sa nedali zvládať s týmhovenisom, takže si to uvedomil a skončil.
34:15
SPEAKER_01: Mňa vždyck zaujímavalo, že či existujú na tomto profesionom okruhu tenistov, čiže typy alebo vetia medzi tenistkami taký ozajstné kamarátstva, alebo ste fur ste ako berete sa ako súper.
34:27
SPEAKER_00: Tak čo je ozajstné kamarátstvo.
34:29
SPEAKER_00: Kamarát sa také, že by som sa s nekým stretal a chodil na dovolenky, ak asi sú, tak.
34:35
SPEAKER_03: Ale keď boli oslavý národky, že si ho zavolal na jakú oslavu alebo.
34:38
SPEAKER_03: To tam není čas.
34:40
SPEAKER_00: Na sledbu, ako áno, to sa chodí a bol som, ale je to jeden veľký cirkus, ktorý je 40 dní v roku alebo 40 týždňov roku a chodí sa z turné na turné a keď človek má dva dní vo, tak je rád, že má vono a ide niekde si oddychnúť alebo ide za rodičmi, alebo za rodinou, za priateľkou, za manželkou.
35:02
SPEAKER_00: Ale jednoducho počas toho kolotočia to sa nedá.
35:07
SPEAKER_00: Jednoducho nedá sa nikam chodiť.
35:10
SPEAKER_00: Možno, že niektorí kamoši alebo chrá sa zoberú posezň a idú na nejakú dovolenku.
35:15
SPEAKER_00: A ešte aj to pochybujem, že idú spolu sa vidia celý rok.
35:18
SPEAKER_00: Jednoducho, keď ja toho človeka vidím z 365 dní 300, tak ešte aby som si myslel na dovolenku a neviem.
35:24
SPEAKER_00: To by musel byť fakt, že kamarastvo až záhrno.
35:26
SPEAKER_00: Ale aj na druhú stranu, po kariére sme v kontakte, stretávame sa na rôznych akciách, pretože ten tenisový svet je malý.
35:36
SPEAKER_00: Od Ameriky až po Austráliu.
35:38
SPEAKER_00: S to stále tí ľudia.
35:41
SPEAKER_00: A keď je nejaká akcia alebo niečo treba pomôcť, charita, turnaje, tak jednoducho komu zavolali inému.
35:48
SPEAKER_00: Zavolám tomu, zavolám tomu.
35:49
SPEAKER_00: A je to určitý počet ľudí, takže stretávame sa.
35:52
SPEAKER_00: A potom, keď nejaké veci preberáme alebo že ideme na večeru, teraz je to pravda, že iné.
35:56
SPEAKER_00: Teraz ideme na večeru, sadneme si a si dajú pivo, ja si to pivo nedám asi dáminolku, ale stretneme sa, po keď sa máme o živote a teraz už ho deťoch, teraz už začínáme, sme sa práve smali.
36:09
SPEAKER_00: Taký asi môj jeden z takých najväčších kamarádov je vdanulých hrách, z ktorým sa stretan často, lebo sme v prahe.
36:18
SPEAKER_00: A mimo sa smial, tak hovorí.
36:20
SPEAKER_00: Tak v hrbáci hrbáči, tak čo jak to ide?
36:24
SPEAKER_00: V pohode, tak, a tak.
36:26
SPEAKER_00: A hovorím, no tu ma boli, tu má boli.
36:28
SPEAKER_00: On hovorí, že už mňa tu to boli, já už nevidím potrebujem brýle a tabletky na tlak.
36:32
SPEAKER_00: A hovoríme, no tak to sme sa už dopracovali, že už hovoríme o tom, jak starci, že čo u nás boli, a doktorovi ide a akú má chorobu.
36:40
SPEAKER_00: A je to jednoducho srá.
36:43
SPEAKER_00: Už začíná mať také starecké manier, že už preberáme, že čo nás boli, kde sme boli u doktora a že čo musíme ešte zvládnuť, aby sme nadružene prežili.
36:54
SPEAKER_03: Si počas zápasov sádov k roderovi federovi na sloviačku.
36:57
SPEAKER_03: To či napróved.
36:58
SPEAKER_03: To bolo spontánne, alebo jak to vzniklo?
37:00
SPEAKER_00: Má takú históri zase medzi nami a Roderom.
37:05
SPEAKER_00: Ja som totižto s Rogerom hrával veľa štvor.
37:09
SPEAKER_00: Možno tá mladá generacia, to už nevebbe si pamäťá.
37:12
SPEAKER_00: Ale my sme boli kamarádi alebo ešte niekde na začiatku úplne keď bol junior, tak ja som myslel, že to bolo niekde v štáde alebo niekde na nejakom turnaj, tak som nemal s tým hrať štvoru.
37:21
SPEAKER_00: Ja som bol vo svetovej 20 a tam, že máme tu takého juniora, z ktorým môže dostať vajka, tak si to s ním vyskúšaj.
37:28
SPEAKER_00: Abo niečo a tak ja som skúšil, to bolo pravda, že Roger.
37:32
SPEAKER_00: Videl som už vtedy, jak hral, že mal tu dobrú ruku, že mu to krásne toho, kde chcel.
37:39
SPEAKER_00: Som ho potom začal hráť s ním veľa štorier, mali sme aj úspechov, sme aj nejaké finále hráli, porazili sme si to jednotky Woodford vudridge v tej dobe.
37:48
SPEAKER_00: A jeden z takýchto momentov bol, že sme išli s Rogerom do Los Angeles.
37:53
SPEAKER_00: Tam boli týždeň, sme trénovali pri hokejovej hale a v tej dobe hráli v Los Angeles Všňovski palfi, že štumpel bola tam trojka.
38:06
SPEAKER_00: A ročer bol strašný fanúšik.
38:09
SPEAKER_00: Roger poznal každého slovenského hráča, štatistiky, góly.
38:14
SPEAKER_00: Proste vedel úplne vo všetkých hráčoch zo Slovenska, koľko hrajú, to ani ja som nevedel.
38:19
SPEAKER_00: Ja som povedal, že Roder pôjdeme na týždeň do toho do lej, tam budeme trénovať a v tej dobe myslím, že dva alebo tri zápasy boli pred Indian Wells, ktoré tam boli žigopalfy.
38:29
SPEAKER_00: Myslím, že aj vyšňajško dodnes dňa spomínajú, že ak sme chodili k ním na barbeu, sme boli hovoria, že Roger Feder bol u nich a bol to fakt zážitok a oni nás zobrali na hoke, my sme trénovali, došli aj zájmy aj na tenis.
38:42
SPEAKER_00: Ak som s Rogerom trenoval, tak on mal vtedy trenér Píterna Lungrena.
38:47
SPEAKER_00: Každý deň sme mali trén.
38:48
SPEAKER_00: Rnopede, ráno povede.
38:49
SPEAKER_00: A Roger so mnou nedohral ani jeden trénín.
38:52
SPEAKER_00: Vždycky pohodí nechytil raketu, tak ju hodil za plot a povedal, že ja s te bol nehrám.
38:58
SPEAKER_00: Strašný nervák.
38:59
SPEAKER_00: A vždycky skončilo na tom, že sme hráli desiatky z ruky, to je také cvičenie, že sa hrá bez servisu 10.
39:04
SPEAKER_00: Rozohráva sa z ruky a potom sa hrá výmena pod somk.
39:08
SPEAKER_00: On ma nevedel poraziť.
39:09
SPEAKER_00: A vždyck skončil.
39:10
SPEAKER_00: A vždy som musel dohrávať s jeho trénérom.
39:13
SPEAKER_00: A z jedného dňa takto sme išli.
39:16
SPEAKER_00: V aute a zase, keď trén skončil, on bol nastraný na mraky, nevydržal to.
39:21
SPEAKER_00: A mu hovoril aute, Roger, ak ma jedného dňa porazíš, tak bude svetová jednotka.
39:26
SPEAKER_00: A dovtedy ja som povedal, že poradil dvakrát, som s nil 20, a už po tých operáciách som bol, tak sme hráli prvé kolovi Vladonu, a som vedel, že už po tých operáciách, že na to nemám šancu.
39:36
SPEAKER_00: Tak pri poslednom striedaní, keď už som cítil, že to už bude posledné striedanie, predtým ako zápas končí, som si k neu sadol.
39:42
SPEAKER_00: A teraz mnoho ľudí sa palo, pravda, čo som mu hovoril.
39:45
SPEAKER_00: A ja som v tej dobe povedal, pravde, že roče, no, tak teraz si na porazil, že to ja sú si hráč.
39:52
SPEAKER_00: A tam sa aj smjal a potom pravda, že podlapka ponohe a išli sme hrať a dohrali sme to, ale to bolo také, že tej dobe, nej som si spomenul na to, že čo som mu hovoril, že keď má raz porazí, tak bude svetová jednotka.
40:04
SPEAKER_03: Ste bola pri začiatku, keď začali chodi s Mirkou?
40:06
SPEAKER_03: Ty som to vedel, vlastne keď.
40:08
SPEAKER_00: Vedel som o tom, áno, že on sa o ňu zaujímal a pýtal sa ma kopukrát na Mirku, čo si o nej myslil.
40:15
SPEAKER_00: Chodź, choť, choť.
40:17
SPEAKER_00: Ale akože bol zahladený do nej už vtedy samostrašne páčila Mirka.
40:22
SPEAKER_00: Mirku ja som poznal z hodov okolností Mirka je môj ročník, ja som ju poznal od 14.
40:27
SPEAKER_00: rokov ja mám fotku, kde sme v Janové na turnaj, máme aj niekde možno na instagrame.
40:34
SPEAKER_00: Martina Hingis, Mirka Vavrinec, Jirko Vaniek ja, Henrika Naďová a teraz kresné meno, ale Vármužová sa volá.
40:43
SPEAKER_00: A tam sedíme na schodoch a tú fotku mám a viem, že jej otec chodil od Mirky Vavrinec s nami na turnaje, na tie jorské myze boli pravda, že chudobného Československa sme mali pár peňazí, ona vždycky kupoval zmrzliny.
40:56
SPEAKER_00: On bol zlatník vo Švajčarsku.
40:58
SPEAKER_00: To úrlo.
41:00
SPEAKER_00: A takto, že sa ona stará vždycky nám kupoval Magnum Nanoky a ja som magnum na rok, že má ja keď som dostal, tak som.
41:08
SPEAKER_00: Preň hožno, že on si to už ani živote nepamäť, ale pre mňa to sú zážitky, ktoré mplyvňovali.
41:14
SPEAKER_03: A si Mirka povedala, že sa radovň zaujíma?
41:16
SPEAKER_00: Ne, to.
41:18
SPEAKER_03: To som nikdy nepovedal.
41:20
SPEAKER_00: Ale si musel rodzer vyriešiť sám so sebou, že sa odvážia nájsť ten krok.
41:26
SPEAKER_00: Ale viem, že Mirkou sme sa stretali na tých turnajoch, hráva bola na dvete a sme sa stretovali a bavili, takže Mirka bola fantastická dieča.
41:34
SPEAKER_03: Tomu rodzerovi, či sa spája ešte s živom a Skigiel sa vieš?
41:39
SPEAKER_00: Máme pozitívne skóry proti asi Nadal, Dikovič.
41:45
SPEAKER_03: Prvá záprise dajú všetci trajá, ich porazili.
41:48
SPEAKER_03: Za tiež vlastne pozitívne.
41:50
SPEAKER_00: Áno, ja mám 3 jedna s Nadálom, 2 s rodzerom.
41:54
SPEAKER_00: Jedna jedna s Novákom, 100 s marím.
41:56
SPEAKER_00: Takže sú tam nejaké výťazstva.
41:59
SPEAKER_00: Taká pikoška, ktorú som zistil po turnaj po kariere.
42:02
SPEAKER_00: Neviem, či to ešte stále platí, ale ja som nikdy nebol top 10.
42:07
SPEAKER_00: Ale som hráč tretí v histórii, ktorý má najviac porazených top 10 hráčov, ktorý nikdy nebol top 10.
42:16
SPEAKER_00: Od hráčov, ktorí boli od top 10 nižšie, tak mám najviac porazených top 100 hráčov, 10 hráčov na svete a neviem, koľko ich to, okolo 40 alebo cez 40 a práve sú tam taký skafníkov ten mi tam robil skoro vždycky.
42:29
SPEAKER_00: Tam som ho 12 krát dal dole alebo koľko, takže ten mi to navyšil pekne.
42:33
SPEAKER_00: Ale viem, že s Maraton Safin sme mali 16 zápasov, 8-8, to boli také.
42:39
SPEAKER_00: 8 som porazil raz.
42:41
SPEAKER_00: Tiež mám krásnu príhodu.
42:42
SPEAKER_00: Dvakrát som s ním prehral.
42:44
SPEAKER_00: A porazil som ho v Dusedorfe.
42:46
SPEAKER_00: To si možno za údo spomínen.
42:48
SPEAKER_00: My sme aj majstí sveta v drustie.
42:50
SPEAKER_00: My sme vyhrali svetový pohar v Dusedorfe, to bolo Jano kroška, kčer a ja.
42:55
SPEAKER_00: Dneska sa to volá aj TP Cup, takže to boli Worting kap sa to volalo.
43:00
SPEAKER_00: A tam som hral so samprasom, keď myslím si, že neviem, koho poraziť dohraľ za Američanov, ale ja som ako svetová jednotka tam bol sampras.
43:10
SPEAKER_00: Začali sme zápas.
43:11
SPEAKER_00: Nehrali sme dokonca ani na centri hraj sme na zadnom kúte a bola taká zima.
43:15
SPEAKER_00: Ja som tam nastúpil v šortách tričku práve, že so samprasom v toľko bolo.
43:19
SPEAKER_00: Nebola taká zima, ja som nevedel, držať raketu.
43:21
SPEAKER_00: Som prehral asi 6-1-2 prvý to by niekto musel vyhľadať že koľko.
43:26
SPEAKER_00: A potom nás našťastie prerušili predaš.
43:28
SPEAKER_00: Došiel som do šatne a hovorím, že to je taká zima, že to je strašné.
43:32
SPEAKER_00: Hovorím, že kašlem na to, že budem izrať možno nejaký debo, ale tak som si zobral normálne teplaky, spodok vrch na teplakových bunde som si takto odstrihol rukavy, aby mi to nevadilo, než na ručky a dole som si nechal teplaki.
43:45
SPEAKER_00: A po tej pauze, ak sme sa vrátili na kurs, bolo asi 8 stupňov, sám pra šortkach toto ja konečne som sa teplúčko, neviem čo.
43:52
SPEAKER_00: Chlá ani všatní sa smili, lebo má videli v tostríhaných teplakoch, ako neviem čo.
43:57
SPEAKER_00: A som mu dal 6-4 a oni ho.
44:00
SPEAKER_00: Potom som došlo do šakňa.
44:01
SPEAKER_00: Ty si tam vyzerali v nejakom tréningovom zápase, že v tých teplakoch že ten chodák sa tam triasol a makala na nejakom tréninku, takže aj také zážitky boli.
44:11
SPEAKER_03: Potom prišiel do potislavia, ten ten iz čampion na tú exibíciu, neviem, či ste hrá, takže.
44:14
SPEAKER_00: Ja som proti niemu hral vtedy.
44:16
SPEAKER_03: On bol aj v kasine, potom, neviem, či ste mali na tú večer, ale boli ste spolosi nejak tak.
44:20
SPEAKER_00: Moc, moc nejak.
44:22
SPEAKER_00: U večera, ja si nepavám a myslím, že večera bola nejaká a taká, ale už tie záklísné veci nepamätam.
44:28
SPEAKER_00: A viem, že to bol iný pit alebo iný sampras, ako sám pras, keď hral turnaj.
44:33
SPEAKER_00: Keď hral turnaj, tak on vždycky si sadol, niekde došatne do rohu, nikým nekomunikoval, bol tam sám.
44:38
SPEAKER_00: Napríklad.
44:39
SPEAKER_00: Ono sa hovorilo o samprasovi o takom elegánovi.
44:43
SPEAKER_00: A agasi o takom burlivákovi.
44:47
SPEAKER_00: Ale paradoxne, sampras mal menej kamarádov, ako agasi.
44:53
SPEAKER_00: Agasi bol taký otvorenejší, agasi bol človek, ktorý.
45:00
SPEAKER_00: S tými hráčmi komunikoval, ten sám pras boltihný.
45:02
SPEAKER_00: A napríklad agasi.
45:05
SPEAKER_00: Som sa raz s ním rozpral pred zápasom v Montriole.
45:10
SPEAKER_00: A z nejakého dôvodu došla reč na deti a neviem čo, a on hovorí, že zo štefik graf, keď mali dieťa, prvého sína alebo druhého, tak že sa zobrali do reštaurácie a tam si otvorili obálku s tým, že či to bude chlapec alebo dieč a mňa sa to tak zapačilo a mne to tak utkvilo v pamäti, že keď my sme s manželkou čakali elu, tak ja som povedal, tak ešte, alebo väčšinou to človek príde do ultázvuk a ten doktor to na vás vybláfne, je to chlapec dievča a teda hotovo.
45:43
SPEAKER_00: A mne to prišlo tak nádherné, že jednoducho, že je to ten moment toho prekvapenia, tak sme boli v New Yorku s manželkou na USOP, ja som tam mám tam svoju obľúbenú reštauráciu japonskú NIPon, ktorá je prvá tradičná japonásk reštaurácia v New Yorku, majiteľ chodil aj na moje zápasy a takto sme bola on u dvoch doktorov, som povedal, nechci to napíšu do obálky.
46:04
SPEAKER_00: či to bude chlapec alebo devčá, by to nebolo jedného a potom zistíme, že to je niečo iného.
46:08
SPEAKER_00: Takto sme to mali potvrdené.
46:09
SPEAKER_00: Dokonca sme mali tri obálky.
46:11
SPEAKER_00: Takže my sme prišli do reštaurácie, som povedal maje, čo chceme urobiť, tam celá reštaurácia zdišila, kuchári, neviem čo, majitelia.
46:21
SPEAKER_00: Jednu som dal obálku majite, jednu som si nechali ja jednu manželka.
46:24
SPEAKER_00: A teraz sa odpočítav, tri dva jedna sme to otvorili, že čo to bude.
46:27
SPEAKER_00: A mi to tak, že ukrilo v pamäti, že to bol taký krásny moment.
46:32
SPEAKER_00: A to mi preste povedal.
46:34
SPEAKER_00: A si keď prešalo v Montri, alebo sme sedeli šatní, alebo neviem, čo sme, o čo sme diskutovali, že toho robil zo štefik gráv.
46:40
SPEAKER_00: A sú to také momenty, že potom človek.
46:47
SPEAKER_00: Tými hráčmi, tak mnohokrát človek si myslí, že áno, že sú to rivali alebo tak, ale my diskutujeme.
46:53
SPEAKER_00: Akoľokrát videl som toho Nadala s Rogerom alebo Rodera Sťokovičom, a tak tej šatni diskutovať sa bavia o veciach.
47:00
SPEAKER_00: Ako je to rivalita, ale v konečnom dôsledku sme tam celý rok spolu a musíme nejako spolu vychádzať.
47:05
SPEAKER_00: A aj keď možno, že niekto sa tam nemusí, tak tí chlapú jednoduššie.
47:09
SPEAKER_00: Stalo sa aj to, že povedaj si na pôjť za štadión, tak sa dali dve pohube, vrátili sa na spä do šatne a boli kamaráti.
47:16
SPEAKER_00: U tých devčia je to trošku ťažšie, ale tí chalani proste sú iní.
47:20
SPEAKER_00: A boli aj prípady, že napríklad bol tam jeden tenista, ktorý sa mal keller, ktorí proste na kurte sa správali aj zvierat.
47:28
SPEAKER_00: Mimo kurtu bol celkom fajn, ale proste nevedeli udržať emocie, však historicky si to môže aj človek dohľad jeho a potom dostal do životný deštán a diskalifikovali typy a bol jeden chlapec, ktorý zomrel Talian na rakovinu fantastický chaland, 25 ročí.
47:45
SPEAKER_00: A po zápase sa oni takto dohodli.
47:48
SPEAKER_00: Proste dali si pohube, ale nejak sa tu dozvedol, dozvedel sa supervizor.
47:53
SPEAKER_00: A ten supervajzor došiel si toho Taliana a povedal, že či sa dali, či sa pobili a tak.
48:01
SPEAKER_00: On hovoril, že áno, že povili sa a on hovoril, že.
48:04
SPEAKER_00: Ty si mi to nemal pojažia, lebo každý vedel, že ten chalán si to proste zaslúžil, ten Nemec.
48:09
SPEAKER_00: Keby si nimi povedal, že nie, tak s tým nič nemôžem.
48:12
SPEAKER_00: Ale ako že teraz tým si to povedať, musím dať pokutu, alebo ajštan zostala priznať.
48:17
SPEAKER_00: Takže aj také situácie užmerné boli, že aj tí rozhodcovia vedeli o niektorých hráčov a keď sa povili, no tak sa pobili, ale ako pokiaľ to ostalo v tej kuchyni a zatvorené, ale on bol taký dobrá, že chudak to povedal.
48:31
SPEAKER_03: Ja sa špýta tyslá veľkou fanška počas týchstavových zápasov.
48:34
SPEAKER_03: I by majak chodilo to spravedľne, aj tá Búbno, ale jedno s druhým si v kontakte alebo ajdy to vzniklo to priateľstvo?
48:40
SPEAKER_00: Ja neviem, ak to vzniklo z Bim to priateľstvo, ale proste nejako začať na zápasy a potom sme boli v kontakte, keď nám chodili aj na Vianoce, kopúkrát na štovrovečernu večer, lebo rodinu tu nemal.
48:52
SPEAKER_00: Takže kopukrát som ho volal.
48:54
SPEAKER_00: Som v kontakte s Bim teraz je v Afrike v malý.
48:57
SPEAKER_00: Jeho cera je úspešná šachistka.
48:58
SPEAKER_00: Jedna z najlepších v Afrike.
49:00
SPEAKER_00: Možno by ste zasi mali skontaktovať a porozprávať.
49:03
SPEAKER_00: To fakt, že zaujímavý príbeh mal aj teraz na nejaké majstváky, nie do Južnej Afriky.
49:10
SPEAKER_00: Mali vyhrala a neviem, či nevyhrala a bolavice majisterka krajiny.
49:14
SPEAKER_00: Takže by vždycky hrál šachy.
49:16
SPEAKER_00: A by bolo ako taký asi najväčší zážitok bol, jak zatrubil Riosovi do servisu v Prešove.
49:24
SPEAKER_00: Ja som zriol.
49:25
SPEAKER_00: Rio sa som do vtedy porazil vždycky.
49:27
SPEAKER_00: Prešove som s ním prehrával, čo bol rozdújúci zápas.
49:31
SPEAKER_00: A potom Prešové nám premiér Zuriná slúbil, že postaví teda vratis na centrum.
49:37
SPEAKER_00: Ja som mal 0,20.
49:40
SPEAKER_00: Prvý breakbo v zápase a by mal takú takú starú ručnú hasičskú sirenu, ktorá sa tak nadkručila.
49:48
SPEAKER_00: A potom to išlo nevy.
49:50
SPEAKER_00: A i neviem, čo robil, sa s tým pantoval a prostu začalo nejak húkať a zrovna to bol break bol druhý service a tomu vresto by to zaúčalo do servisu.
49:59
SPEAKER_00: A už to po chuch z toho ten riad nepodal.
50:02
SPEAKER_00: A oni nás potom nenávideli, že sme to urobili na schwal, ale tak sa sťažovať nebude.
50:06
SPEAKER_00: Vieral som zápas a išlo sa ďalej.
50:14
SPEAKER_00: Viem, koľko má rokov a neviem hovroť o to je tam to.
50:17
SPEAKER_00: On sa vždycky hrách, že je teda jediný černoch, že teda všetky bary po ňom idú v pasu, lebo však si robí srandu, že černoch sa nemôže porovnať s velokom.
50:28
SPEAKER_00: Takže naho som ho nikdy nevedel, takže neviem popuďne ani vytrátiť.
50:33
SPEAKER_00: Ale proste vytvoril si okolo seba tú aru a nechcem mu to pokaziť.
50:37
SPEAKER_00: Takže má už dosť rokov, ale musím povedať, že na to, koľko má rokov, tak vyzerá fantasticky.
50:44
SPEAKER_03: Si bol uho, tam ste pozový?
50:45
SPEAKER_00: Pozývam, ale na to proste není čas v tom živote.
50:49
SPEAKER_00: Jednoducho mám céru, ktorej sa snažím dať všetko.
50:53
SPEAKER_00: A možno, že keď Cera odjde z domu, tak možno potom sa zoberme a pojeme ho pozrieť.
50:58
SPEAKER_03: Ten príbeh za trofej 2001 zmizla a po 60.
51:02
SPEAKER_03: rokov som niekde našla, keď ešte povedali túto príhodu.
51:09
SPEAKER_00: Som sa stát, ako trofej, aby ľudia pochopili, ja som bol tenistom roka, bolo to VC vyhlásenie.
51:15
SPEAKER_00: Potom vyhlásení pravda, že nám boli nejako fotenie.
51:18
SPEAKER_00: Tláčová konferencia, neviem čo, a trofej som dal niekde tam.
51:22
SPEAKER_00: Postavil som, aby sa zabalila, respektive vrátil sa mu naspäť.
51:25
SPEAKER_00: Keď som prišel na späť trofej už nebola.
51:28
SPEAKER_00: Práve, že ma to mrzelo, lebo doma mám všetky trofeje vystavené aj všetky medaile, takže tá jedina, ktorú som nemal mi chýbala.
51:37
SPEAKER_00: A potom som na to nejak zabudol, aj v ktorom to bolo v roku nejakých 2016-17 alebo, tak zrazu dostaniem telefon, že tu Polícia Slovenskej republiky.
51:48
SPEAKER_00: V živote polica nevolá, že čo sa stalo, alebo čo som urobil, alebo či ma idú pomali zavrieť, či to je nejaká sanda.
51:56
SPEAKER_00: A potom zrazu tam bola nejaká pani, že sa ma pýta, že či mi nechyba nejaká trofej.
52:02
SPEAKER_00: Ja som bol tak šokovaný, že keď zavolávam policia Slovenskej republiky a že či mi nechýba trofej a hovorím, som sa najprvá asi bol ticho, asi možno 230 sekúnd, a potom tak áno, že hovorím, že áno, že chýba mi jedna.
52:14
SPEAKER_00: A pani hovorí, že našli sme trofej v Prešove, že tenista roka 2001, neviem čo alebo to bolo.
52:23
SPEAKER_00: A áno, že to môže byť.
52:24
SPEAKER_00: A potom mi povedal celú story, že to bol nejaký chlap, ktorý niede niečo kúpil, alebo on, neviem, či sám ukradol, a nejak sa to k nieu dostáva, malo to doma na poličke vo obývačke.
52:35
SPEAKER_00: A keď robili domovú prehľadku, tak našli tam uho trofej 10 rok 2001.
52:42
SPEAKER_00: Asi nemohol byť tenistá, sým to došlo, že to tam nepatrí.
52:47
SPEAKER_01: Ty si pokaré prešel na trenárstvo, že tu zaujímatelkom.
52:52
SPEAKER_01: Mal si chvíľaj Martina, klužana tušne 2 roky, 2017-2019.
52:56
SPEAKER_01: Tak on je taký rebel, dá sa povedať, z Slovenského ten sú to jakob veľa spolupráci.
53:01
SPEAKER_00: Ja to vždyck hovorím aj na Martina a nemôže povedať jedno krévé slovo.
53:07
SPEAKER_00: Martin je človek, ktorý je čo na srdci to na jazyku.
53:11
SPEAKER_00: Ale musím povedať, že zase je to človek, ktorý dá slovo, tak to sa ozdrží.
53:16
SPEAKER_00: Takže my sme si nastavili pravidlá, my sme si nastavili mintinely.
53:22
SPEAKER_00: A pravda, že Martin je taký, aký je a som mu na rovinu ako povedal, že Martin pozria, jak chce siť von, si chce si opís kamarát, mi chce ísť na diskotéku, alebo chce niečo sa zabaviť, tak absolútne v pohode.
53:36
SPEAKER_00: Povez mi to 2-3 týždňa dopredu, nastavím plak, aby si mohol ísť.
53:41
SPEAKER_00: A fungovalo to.
53:43
SPEAKER_00: Fakt, že fungovalo to, pracoval, akože urobil preto všetko možné, aby sa vrátil do svetovej stovky, lebo vtedy bolo 260, dostal sa na 38.
53:54
SPEAKER_00: miesto.
53:55
SPEAKER_00: A potom pravil, že sme narazí na nejaké limity a povedali sme si na konci tej našej spolupráce.
54:01
SPEAKER_00: Prosté on si povedal, že ak on to vidí, jak ja to vidím.
54:05
SPEAKER_00: Podali sme si ruky, že teda už ako už mu ďalej ho neviem dostať.
54:10
SPEAKER_00: A každý si išiel sa o cestov.
54:11
SPEAKER_00: Ale akože musím povedať, že na Martinovi sa veľa ľudí smeje.
54:16
SPEAKER_00: On si pestuje takýč, takých jednoduchých výrokov, by som povedal, ale je to všetko trošičku taká jeho pretváka, jeho hra, jeho také bavenie sa, že on je takí vždycky, že sa baví na tom, že ak môže niečo povedať, aj ľudia sa to chýtaj.
54:36
SPEAKER_00: A musím povedať, že on pod tou pokrievkou tam má celkom slušný arzenál a kapacitu, ale on to povedal si som, že on to dosť využíva a niekedy aj zneužíva to, že sa hrá alebo má takého imíčá, aby tí ľudia hrali takého a on potom ich, ako že on si ich prekúkne a vie si svoje, takže.
55:02
SPEAKER_00: Možno, že má nejaké prešlapy v tom svojej kariere alebo živote, ktorý povedal, urobil, ale kto ich zase nemá, mal som ich aj.
55:11
SPEAKER_00: Možno, že akurá som bol bráný za toho za toho pekného a idealizovaného bol pre bráný za toho rebela a má nejakú nálepku, ale tým, že možno ja som bol bráný za toho pozitívneho, takého klného hrdinu, tak mne tie prešľapy, možno, že tak rýchlejšie zanikli ako ju.
55:30
SPEAKER_00: Takže je to len taký pohľad na moje osobný, ale musím povedať, že Martin bol akože vždyckycký voči neviem teda, aký je voči osadný, ale vočím nebol.
55:42
SPEAKER_00: Taký, jak sme si povedal, a nemôžem povedať na jednokrivé slovo.
55:47
SPEAKER_03: Što by tam trénuj s Bonžovým legendou.
55:50
SPEAKER_03: Teraz si bol na konstete v Anglicku, takže ja to vzniklo a k tomu kým sične príhodu povedal.
55:57
SPEAKER_00: Čo máme jednu krásnu príhodu som urobil sa, som ju aj hovoril a sa strašne sa smial.
56:03
SPEAKER_00: Ja som teda hudba pre mňa, to je ako že španielská dedina.
56:08
SPEAKER_00: Keby by niekto pustil pesníčku, že kdo spiel.
56:10
SPEAKER_00: Ja teraz už juho pesníčky poznám.
56:12
SPEAKER_00: Ale keby niekto pustil nejakú pesničku a kdo dospieva, ako možno okrem Mika a levyho kráľa od nažna, ako že neviem nič iné.
56:23
SPEAKER_00: Ale manželka, keď sme sa dali dodávali, keď sme boli v spolu, keď sme sa dali dohromady, tak ma zobrali na nejaký prvý koncert v Prahe.
56:32
SPEAKER_00: A povedlo, že ideme na bonžovho.
56:35
SPEAKER_00: Ok, ideme na bonžového však idem s ňou lebo to má.
56:39
SPEAKER_00: Cada sa to páči, je to pre nú nejaký, že ona hodický obdivol, bolo to pre ňo zamladi nejaký idol, že všetky ženy majú nejakých tých, takže ona zamilovaná do neho až pokušav.
56:51
SPEAKER_00: A teda sme tam došli a premeškali bola strašná zápa, bolo to nájden na slaví v Prahe.
57:00
SPEAKER_00: A smeškali 30 minút a tak sme tam už došli, na ten koncert plný štadión, som sa spieval a neviem, čo.
57:06
SPEAKER_00: Po tých 30 minútach, ale ja som vždy nejakú predstavný, že som života nechodil na koncerti, že musí byť nejaká predkapela, on vždycky hrá a trvá to, neviem, koľko dlho, a ten hlavný spevák musí dojsť neskôr, aby to malo nejakú takú tú šanzónu a neviem čo.
57:21
SPEAKER_00: A keď sme tam už stali po tých 45 minútach, 50 a hovorím, že kedy už dojeden Bonžovi, že mňa už to nebaví a tak.
57:27
SPEAKER_00: Áno, však on tam už pieva, keď odkry sme došli.
57:32
SPEAKER_00: Takže to bol môj prvý kontakt s Bonjovým.
57:35
SPEAKER_00: A potom, keď som s ním začal takto trenovať, tak hovorím, že John, že musíte povedať.
57:39
SPEAKER_00: Tak ten sa sňalo hovorí, že to není možné.
57:42
SPEAKER_00: Ale ako stále sa tak, že ja som viac menek sme v tej Amerike, tak práve, že prvé roky sme tam chodili, ja chodila do školy, tam trovala golf, sme tam na 4 mesiace, potom tam začal chodiť pravidelne do školy a ja som sa tam nudil 7 mesiacov 8.
57:56
SPEAKER_00: hovoril musím si niečo nájsť, niečo robiť.
57:57
SPEAKER_00: Tak som tam začal chodiť do takéhoto klubu, to je taký.
58:02
SPEAKER_00: Oni to vali, že public club, to sú také pre verejnosť kluby alebo kurti, a ja som tam začal chodiť a postupne som tam si našel nejakých ľudí, kontakti, urobil som si víza, aby som mohol pracovať.
58:14
SPEAKER_00: A som sa zaznámil s Johnom a jednoducho on je človek, ktorý superstar sú, že nemá žiadne maniere.
58:24
SPEAKER_00: Som sa opýkal, že prečo nechodí tam je tých privatných klubov milión, že prečo si nezapatí nejaké fičko je chodiť do tých nejakých privatných klubov, že on tam nechce chodil potom ľudia len ako že v tej spoločnosti nechce vôže, že on chce byť medzi obyčajnými ľuďmi.
58:38
SPEAKER_00: A ten jeho charakter ako že toho, že aký je človek, tak to je niečo neskutočné, ako že sa mi stalo párkrát, že sme mali hráť, oni tam majú da klubi.
58:49
SPEAKER_00: Ja som si pomiel klub, ten klub bol vzdialený 15 minút a ja máme tam, my tam máme iba jedno autobu a chodím pešať do toho klubu, nepotrebujeme druhé.
58:57
SPEAKER_00: A volám už Johnovi, že John Sorry, že ja som si pomiel ten toto, že oni tam na mňa čakali na vzdú, že som si pomil, že dneska to máme s druhom, on nevadí, idem pre teba.
59:08
SPEAKER_00: A proste on príde, zobere, proste tak hoci kto iný ak, že bežný človek.
59:13
SPEAKER_00: A tu aj, že teraz dosloval.
59:15
SPEAKER_00: Myslím, že 20 rokov, čo založil on túl tú solu restaurantu on má v New Jersey má reštauráciu, kde keď niekto nemá jedlo, je nejak na dne, tak tam môže prísť o ňoho na krmia, daj mu jedlo, daj mu obed, daj mu večer, podporuje takto aj chudobných ľudí.
59:35
SPEAKER_00: Akože fakt fantastický človek, akože musím povedať, že ešte jednu poviem príhodu.
59:43
SPEAKER_00: John, alebo respekty pred vianocami, človek si väčšinou praje, že príde šťastné a vesia, dneska už fungujú SMSky.
59:49
SPEAKER_00: John je jediný človek, a ja mám uložené, mám domášiu pliku, ktorý mi nechal ručne napísanú kartu, že mi praje šťastné a veselé vianoce a ďakuje za tie tenisové hodiny a nechal mi to ako dali to osobne, alebo dám nechal mi to v klube a to je dnes v dnešnej dobe už niečo, čo človek nevidí.
1:00:07
SPEAKER_00: A naozaj tých ľudavam tisíce a od jedného jediného od Jona Bonžovy ho dostaniem takto podpísanú kartu.
1:00:13
SPEAKER_01: Jak mu to ide na kurte?
1:00:15
SPEAKER_00: Myslím si, že fakt dobré, na to, že začal tenís pred troma rokmi v 60, tak žije tu rozmýšľať ten som.
1:00:25
SPEAKER_00: Pride ráno.
1:00:26
SPEAKER_00: Čo mi sa snívalo o tom forhende, že o hudbe.
1:00:28
SPEAKER_00: Mne sa snívalo o forhende, že ak to musím hrať a ja to musím ťahť a kam.
1:00:33
SPEAKER_00: A počúva, stále to analýzuje, chodí poturná, rozpráva sa s inými tenistami, máme plány, že sa rozvíjať.
1:00:40
SPEAKER_00: A po tých troch rokoch normálne už dokáže hrať výmeny, dokáže hrať taký, povedal by som pekný amatérský tenis, ktorým si zahráme výmeny.
1:00:50
SPEAKER_00: Pravda, že není to ešte na nejakej úrovni, že by dokázal hrať s lepšimi, ale na také amaterskej úrovni už to pohode 10-15 krát prehodiť cestieť, dokáže to umiestniť, dokáže zahrať tam, kde to chce a stále chce pracovať na sebe a zlepšovať.
1:01:07
SPEAKER_01: Je tu finančne zaujímavé aj pre teba?
1:01:10
SPEAKER_00: Určite, ako tým, že tá Amerika je tak extremne drahá, tak pravde, že mám nejaké úspory, ale z toho sa nedá vyžiť.
1:01:19
SPEAKER_00: Musím pracovať alebo respektive pracovať.
1:01:22
SPEAKER_00: Musím dávať aspoň nejaké hodiny, aby som pokrýl aspoň tie náklady, ktoré sme tam, keď sme v tej Amerike, pretože poviem príklad, daň z nehnuteľnosti v Amerike za máme byt 120 m štvorcových, čo tak Bratislavej, kde u nás daň z nehnutelnosti sa privíte, koľko platí možno, 150-180 eur, ja tam platím 12 tisíc dolarov ročne.
1:01:44
SPEAKER_00: A to len ako, že daň z nehnuteľnosti, potom sú to pojisty, sú to fička rôzne v Amerike tam golf a život tam je extrémne drahý.
1:01:56
SPEAKER_00: Ako že človek zarobí aj viacej, lebo zas tie platy sú niekde inde.
1:02:00
SPEAKER_00: Tam priemerný plat v Amerike je okolo 60-65 tisíc dolarov ročne, kde u nás je možno čo 18, 20 tisíc, že to ale zas tým, čo ja som si zarobil v kariére, na tú Ameriku to nestačí, tam musím naozaj bavíme to.
1:02:16
SPEAKER_00: Mám tam ľudí od detí juniorov cez takého Džona Bonžového a sú to ľudia, ktorí.
1:02:25
SPEAKER_00: Síce nie sú to profesionálne tenci, ktorých trénujem, ale máme plány, máme nejaký systém, máme nejakú víziu, kde sa chceme dostať a pracujeme na nejakých zlepšeniach a oni sa chcú zlepšovať a učia sa a je to také zaujímavé, je to iné.
1:02:40
SPEAKER_00: Radšej by som bol pravda, že nature, ale tým, že máme chce hrať ten golf, tak na tej turie nemôže byť.
1:02:46
SPEAKER_00: Vždycky, keď prídeme aj na ten kurt a príde aj tam, aj s tými amatérmi.
1:02:52
SPEAKER_00: Tak si vypnem ten telefón a proste som v tom svojom svete s tou tenisovou loptou s tým kurt, s tým pocitom toho, že niekoho môže učiť, že niekomu môže muzadať skúsenosti a úplne sa mi tá hlava vyresetuje, tie starosti bežné vypustím tie dené problémy, ktoré sú alebo iné problémy, ktoré sú, tak ma nezaujímajú, a proste či už je to hodina alebo 5 hodín, alebo 8 hodín, tak proste potom nie na tom kurte ja prídem domu a som úplný, že to krásný deň.
1:03:22
SPEAKER_00: Prostie ten ten milujeme, je moj život.
1:03:25
SPEAKER_03: Na dominá ňá za skvělú debatu.
1:03:27
SPEAKER_03: Na príhod.
1:03:29
SPEAKER_03: Nažujem páníka dari a času do ameriká.
1:03:32
SPEAKER_00: Ďakujem pekne.