Latest / Šport24.sk / Tibor Višňovský: „Ľubo bral hokej vždy vážne, Šatan vynikal odjakživa, najväčší génius bol Pálffy“

Transcript

Tibor Višňovský: „Ľubo bral hokej vždy vážne, Šatan vynikal odjakživa, najväčší génius bol Pálffy“ · Šport24.sk

• 0:07
  SPEAKER_02: Valkem díli náš podcast Jenodice a vítám bývalého vynikavého hokejstu v současnosti trata a legendy slovenského Rášňovského aduravišovského, který zároveň legendou skalického hoke, dá sa povedať.
• 0:24
  SPEAKER_02: Tak ahoj.
• 0:26
  SPEAKER_01: Ahojte zdravý ďakujem veľmi pekne za za pozovanie.
• 0:31
  SPEAKER_02: Tak začal by som asi tým najaktuálnejším a sice tým, že Brad Lubo oslavil predom, presne preci nám oslavil okruľú 50.
• 0:42
  SPEAKER_02: Tak ako to celé vnímaš vlastne to.
• 0:44
  SPEAKER_02: Rýchlo to zbielo.
• 0:46
  SPEAKER_02: 50 rokov to je taký vek pre bilancovanie, tak ako to vlastne vnímaš 600 oslovoval pred necelými dvoma rokmi, ako nemilím.
• 0:56
  SPEAKER_02: Áno.
• 0:57
  SPEAKER_02: Tak.
• 0:58
  SPEAKER_02: A to bolo?
• 0:59
  SPEAKER_02: T oslava dajme tomu začíme tým.
• 1:01
  SPEAKER_01: Najskôr by som sa chcel vrátiť k tomu veku.
• 1:03
  SPEAKER_01: Teda a hovorím, že keď sme boli asi 20 roční, tak sme si nevedeli ani predstaviť byť 50 ročný.
• 1:10
  SPEAKER_01: Alebo, keď sme si tak hovorili s brátom, že ti naši rodičia, že už má 50 rokov, aký sú starí a všetko možné.
• 1:19
  SPEAKER_01: A teraz razum príjde ten vek, tá 50, začne si bilancovať celý svoj život, pretože to sumarizuješ, je to vlastne vek, ktorom ten človek by mal už byť taký najoptimálnejší aj tej životnej úrovne, aj svojimi názormi, aj takou svojou inteligenčnou výspalosťou.
• 1:43
  SPEAKER_01: Takže tá 50 je vlastne taký aj tvrdia viacerí, že je to taký pol život.
• 1:52
  SPEAKER_01: No a tu oslavu treba aj patrične osloviť.
• 1:56
  SPEAKER_01: Prečo je to taký prerod z tej pubery do takéhaleckého života.
• 2:02
  SPEAKER_01: Takže čo sa týka tej oslavy.
• 2:06
  SPEAKER_01: Bolo perfektne, oslavili sme to asi do nejakých 4.2.
• 2:11
  SPEAKER_01: A bol som prekvapený koľko energie dokážu vyťahnúť 50.
• 2:18
  SPEAKER_02: Keď sme už pri tom vráchovi, tak vráme sa niekoľko 10 ročí zodu, tak ako si spomínáš na to detvo.
• 2:24
  SPEAKER_02: Preci som boli si staršie a niečo, keď ste začali uvažovať, alebo keď ste sa rozhodli spoločný, že poťahné ten oka, alebo to si prvý oblčuje, ako to bolo.
• 2:33
  SPEAKER_01: Keď mám zalifovať slovenka matematika až 45 rokov dozadu je hodne dlhá doba.
• 2:40
  SPEAKER_01: Ale áno.
• 2:42
  SPEAKER_01: Proste naši rodičia robili v podniku, kde pôsobil vtedy trenér hokejovi jažný a ten vlastne povedal.
• 2:55
  SPEAKER_01: Naš máme, že luka dos, že máš dvoch synov, dones je na hokej, v sú optimálnom veku, treba začať s hokejom.
• 3:03
  SPEAKER_01: Hokej sa bol vtedy populárny v Topolčanoch, takže prišla nám domov z práce, opýla sa nás, či je ochota športovať, chodi na hokej.
• 3:16
  SPEAKER_01: Samozrejme my sme neinklinovali vtedy až tak žiadnemu športu.
• 3:22
  SPEAKER_01: Takže sme si povedali, že áno, vyskúšame to.
• 3:26
  SPEAKER_01: A vlastne ja som mal 6 rokov, vrach mal necelých 5 rokov a išli sme na prvý tréning.
• 3:36
  SPEAKER_01: Tládež trénovala v sobotu nedeľu ráno o 6.
• 3:40
  SPEAKER_01: Nem to síce začiatko nevonilo, potom sme si už na to zvykli, ale môžem povedať, že keď tom, keď som porovnávať, teda aj s bratom a bol mladší, tak mne trvalo trošku dlhšie sa do toho dostať aj tým korčuľárským štýlom alebo s klozom, ako jemu.
• 4:00
  SPEAKER_01: A on od prvého momentu, ako pričukol k tomu ľadu, tak mu išlo v prvom rade hlavne lepšie to korčulovanie.
• 4:12
  SPEAKER_01: A to toho vlastne sprevádzalo celú kariéru, že ten sport mu sadolaj.
• 4:19
  SPEAKER_00: Ubohrábil, že si tlačili v stoličku tie prvé trinky, sú sa smil na tom.
• 4:25
  SPEAKER_01: Áno, je to pravda.
• 4:26
  SPEAKER_01: Ja hovorím a nebudem to ani zabierať, pretože áno.
• 4:35
  SPEAKER_01: On si bol korčulé a ju to išlo.
• 4:41
  SPEAKER_01: pretože bol nižšie položený už od narodenia odo mňa, tak tú stabilitu mal lepšiu a vedel aj lepšie korčovať.
• 4:49
  SPEAKER_01: Ja som sa trpil asi 2-3 mesiace, že som ťahol v stoličku.
• 4:56
  SPEAKER_02: Bolo pre mňa veľkový údo podľa toho preba, že trávalo z 2 roky staršími chalami, ako do ďalšej karí to bolo asi také pozbudivé, aj možno, že motivačné preňa.
• 5:06
  SPEAKER_01: Viete, ono to je.
• 5:08
  SPEAKER_01: Ono to závisí od veľa faktorov.
• 5:11
  SPEAKER_01: Lebo tam pri tej mládeží a pri tých deťoch tie dva roky je obrovský rozdiel.
• 5:16
  SPEAKER_01: Ale tým, že tam bola taká súrodenecká súdržnosť, pretože naša mama vždycky tlačila do toho, aby sme držali spolu po kope a všade hošťala len so mnou.
• 5:32
  SPEAKER_01: A proste ja som sa o nezbavil.
• 5:33
  SPEAKER_01: Ja som mal brát a koklíšť všade, či keď som išla na diskotéku v neskoršom veku alebo niekde, tak prostě všade len s bratom.
• 5:41
  SPEAKER_01: Takže naši rodiče sa snažili tak, aby sme držali a boli všade spolu.
• 5:47
  SPEAKER_01: A je to výhoda pre týchto mladších sú rodzov, že kopíruju a chcú sa vyrovnať starším.
• 5:53
  SPEAKER_01: Protože vidím to aj u mojich známých, ktorí majú tiež mladšieho a staršieho a tiež sa ten mladíš chce vyrovnať tomu staršemu, aj keď vie, že ten mladší nemá šancu.
• 6:05
  SPEAKER_01: Tak ubo.
• 6:06
  SPEAKER_01: Teď boli tam samozrejme nejaké záplky, také fyzické kontakty a takéto.
• 6:12
  SPEAKER_01: A prostě všetky sa chcú vyrovnať nie, aj keď tam väčšinou boli tie prehry.
• 6:17
  SPEAKER_01: A možno, že to je to, čo motivuje tých mladších sú rodzov, že sa nevzdávajú, sú vytrvali a dotiahnú to ďalej ako tí starší.
• 6:28
  SPEAKER_00: Bola zase výhoda pre teba, že bol starší, či si máte veci všetky nové ovrávalo, že všetko po tebe devo, že hojky, výstroj, korčové.
• 6:37
  SPEAKER_00: Tam to bola zase výhoda pre teba, že si starší.
• 6:43
  SPEAKER_01: Áno, pretože my sme vlastne vyrástali ešte za komunizmu a tá doba nebola tak široko spektrálna, ako je dnes.
• 6:52
  SPEAKER_01: Dneska máte všetko všade, môžete stúpiť, je to dostupné.
• 6:57
  SPEAKER_01: My alebo naši rodičia nemali toľko dostupných zdrojov na to, aby nás zabezpečili obitvo hrovnako.
• 7:04
  SPEAKER_01: Takže vlastne Lubbo bol ten, ktorý vlastne dedil po mne veľa vecí a až po tom v neskoršom veku, keď už tie korčule boli vyčamplané, tak by som to hudobo nazval, tak už potom naši vlastne kúpili aj jemu už nové korčule, aby to vyzeralo.
• 7:26
  SPEAKER_01: Ale to najskôr musel presvedčiť ročov, že na to má, a postupne potom dostával aj on tie nové veci, aby sa zase nesťažoval v kasi, že jeho boli prst le to je stiahnuté, tamto je odlačené od tora a takéto veci.
• 7:47
  SPEAKER_01: Takže to bolo veľmi malokrát.
• 7:50
  SPEAKER_01: On sa nesťahoval.
• 7:51
  SPEAKER_01: Prostě dostal to dostal, alebo a bol veľmi šťastný na lade.
• 7:56
  SPEAKER_01: A to bol asi taký rozdiel medzi nami, že ja som ten hokej tak nebral, ako to bral on.
• 8:01
  SPEAKER_01: U malička.
• 8:02
  SPEAKER_01: Prosté on to miloval.
• 8:04
  SPEAKER_01: On samozrejme v topolčanoch bolé dukla.
• 8:10
  SPEAKER_01: A možno to už vlastne povedať, on vlastne robbošvehla, Jerkuš Bča, vlastne oni hrávali za bečko, tenčina a to boli vtedy topolčany.
• 8:21
  SPEAKER_01: A proste skončil tréning, po ňom som mal ja lebo on bolník nižšie.
• 8:32
  SPEAKER_01: A on sa postavil pri ten odsledoval náš tréning a potom ešte, keď ja som sa vyzniekal, mali sme nejakú prípravu výbehov alebo také niečo, tak on s otvorenými ústami sledoval toho Jerkuša, sledoval švehliča.
• 8:50
  SPEAKER_01: A proste takto si ich navníval ako obranca.
• 8:54
  SPEAKER_01: A to bolo to, čo ho tiež posúval v tej kariére, že on bol veľmi vnímavý, čo sa týka hejových veci.
• 9:00
  SPEAKER_01: On tie fintičky a tie kroky si naštudoval, ktoré robili na tej modrej.
• 9:07
  SPEAKER_01: On proste takto sledoval tých hráčov a od nich sa veľa učil.
• 9:13
  SPEAKER_02: A v tej detskej izbe, čo ste mali spoločný predpokladá.
• 9:17
  SPEAKER_02: Tak si tam snívali?
• 9:19
  SPEAKER_02: Mali ste nejaké nejaké slnik, kam to chcete voké doťahnu, čo by ste chceli dokazať.
• 9:24
  SPEAKER_01: Tak za nášťách čas nefungovali YouTube internet, pretože my, čo sme mali a čo sme sledovali v televízii, bola vlastne Federálna liga.
• 9:38
  SPEAKER_01: Abo hráč bol vlastne Vláť Růčka, ktorý neskutečne vynikal.
• 9:46
  SPEAKER_01: On bol o level inde, ako boli niektorí hráči v tej federálnej lige.
• 9:50
  SPEAKER_01: A prostě mu sa strašne páčil aj číslom, ale aj tým svojim hokejovým umom a to, že vedel dať aj gol.
• 10:01
  SPEAKER_01: Malo kto vie, že lubo začínal ako útoční v toho.
• 10:06
  SPEAKER_01: Keďže ten jeho fycký predpoklad bol taký, aký bol, že bol vo všetkých ohlavo nižší.
• 10:11
  SPEAKER_01: Tak si myslím, že tam už potom tréner zariadil to, že vyšlubo korčuliacky išiel, ale nevedel stelať goly a to, tak vyskúšá meťa vo braně.
• 10:24
  SPEAKER_01: No a vlastně neviem, či to bol prvý turnaj alebo druhý turnaj, ktorý absolvovali ako čtvrtý ročník, tak tam normálně on vyhrál nejlepšie od obranců turnaje.
• 10:40
  SPEAKER_01: A tam boli ohlovyšší obrancovia, a už v tej dobe si všimli ten jeho rozum, ktorý používal pri této hre, že on sa chcel vyrovna tým vyšším a aj fyzicky zdatnejším, že ich prekonával priestorom, že sa doňho dostal, vedel, že ho nedobehnú, vedel, kad el mal ísť, kad vyvášať Púk, vedel, mal dobrú nahrávku.
• 11:07
  SPEAKER_01: A už v té době si to všimli.
• 11:11
  SPEAKER_01: A hlavne ty trené to videli, že je niekde inde, ako boli t jeho vyšší a fyzickejší kolegovy.
• 11:23
  SPEAKER_01: No vidíte, toto je presne.
• 11:25
  SPEAKER_01: To je veľmi dobrá otázka, protože potom sa u týdáme na rozdieli medzi mnou a môj bratom.
• 11:32
  SPEAKER_01: Ja som vzor nemal.
• 11:34
  SPEAKER_01: Nemal.
• 11:35
  SPEAKER_01: Prostě ja som to bral tak mechanicky, že proste chodím na hokej a trénujem.
• 11:44
  SPEAKER_01: Já som nejaký vzor nemal, až potom v neskoršom veku.
• 11:50
  SPEAKER_01: Som to začal tak ponímať i to NHL, ale on odježiva mal nejaký vzor, sledoval tých hráčov, a ja som to bral hovorím len tak mechanicky, že som to nebral hokej ako svoju budúcnosť napríklad.
• 12:07
  SPEAKER_01: Že som ten hokej tak nemiloval, ako ho miloval on.
• 12:12
  SPEAKER_01: Takže to asi aj v tom neskošom veku sa odzrkadlilo, že on sa dostal ďalej a dosiahol to, čo dosiahol.
• 12:24
  SPEAKER_01: On to bral normálne už od malička celým srdcom a vlastne ten hokej ho pohodlil.
• 12:31
  SPEAKER_01: A rodičia zase videli, že aj v tej škole bol ten, ktorý mal horšie známky, ja som mal lepšie známky, čiže si predstavte, že za komunistov neexistovalo, že človek sa bude živiť hokejom.
• 12:45
  SPEAKER_01: Čiže tam bola cesta, že u mňa budeš mať vysokú školu a vzdelanie a takto.
• 12:51
  SPEAKER_01: A úba samozrejme mal horšie známky, čiže bude tam niečo iné, nejaké remeslo napríglo.
• 13:01
  SPEAKER_01: No ale ten hokej za potom tam bol zlom v 89.
• 13:07
  SPEAKER_01: bola revolúcia.
• 13:08
  SPEAKER_01: A vlastne tam nastal ten zom, že sa dal už aj užitým hokejom.
• 13:13
  SPEAKER_01: Deč to lubo od malička už týmto hokejom pokračoval, malo to všetko svoju nadväznosť a dosiahol tam, kde dosiahlo.
• 13:20
  SPEAKER_02: Keď sme ešte pri tom pri tom det, tak si hovorilo, že doma to bolo časťok divoké.
• 13:27
  SPEAKER_02: Takže váši museli každý týden pomáhý kúpovať lust, že to strali doma hej.
• 13:34
  SPEAKER_01: Tak viete, keď máte dvoch aktívnych športovcov, my sme mali jedno šťastie na nábytovke, kde sme bývali, že pod nami bývali podmanícky.
• 13:46
  SPEAKER_01: A vtedy pod manícky hráva za dubnicu Hokej.
• 13:49
  SPEAKER_01: Čiže pani podmaníka bola veľmi elegantná dáma.
• 13:57
  SPEAKER_01: Mru tolerancie a možno, že mala aj nejaké sluchadka v ušiach, keďže sme sa tam začali mi v našej povestné detkej izbe hráč.
• 14:08
  SPEAKER_01: A hovorí my jsme si z košu na náí urobili bránu.
• 14:13
  SPEAKER_01: Zkrátili otec nám zkrátil hokejky a začali jsme tam mastiť úplně a tu radosť ze střeleného gólu jsme přavili tím, že jsme zvyklí hokejku nad sebami a samozřejmě byl tam lustr tak.
• 14:27
  SPEAKER_01: A bylo jich verom asi tak do 10, by jsem povedal, že máma potom byla z toho hotová, že musela fakt kupovat i lustré.
• 14:39
  SPEAKER_01: Ale stalo to za to.
• 14:41
  SPEAKER_00: A jste máli podáce práce, že někdo umývá vynašel směti a aby se nějakou si hovoril, že Marian už zadával, že potom plátí z Vreckového Marce, aby to byl Marcel a že on to nechcel vyrobit, tak bylo něco také v tomto smede.
• 14:56
  SPEAKER_01: No, my jsme mali, protože my jsme striktně zavedené pravidla, čiže my jsme mali piatok, keď zbyme zo školy, pouť Prach, povysávať, pripravit byt na víkend.
• 15:10
  SPEAKER_01: Samozrejme, mama potom robila tie hlubkové upratovacie práce, protože my jako děti sme nedokázali až tak splniť jej predstavy, ktoré mala o čistote bytu, ale proste umývanie schodov každý druhý víkend, protože sme boli dva byty na poschodí, tak vždycky to oposchodie zrobila každá rodina to svoje, takže my sme mali povinnosť umývať schody, čiže to bolo pozametať, potom poumývať, potom povysávať byt, potierať prach a takéto veci.
• 15:42
  SPEAKER_01: Takže tieto pravidlá sme za to vďační, že vlastne tieto pravidlá, ktoré sme museli dodržiavať nás potom aj v tom športe sme museli dodržiavať pravidla.
• 15:58
  SPEAKER_01: A to je možno, že aj ten rozdiel, ktorý chýba dnešnej mládeži, že tie pravidlá zavedené, tá disciplína tam proste musela byť.
• 16:09
  SPEAKER_01: Z toho formovaný.
• 16:10
  SPEAKER_01: Áno.
• 16:11
  SPEAKER_01: To, čo vlastne, tá disciplína sa s tým stretáva.
• 16:15
  SPEAKER_01: Dneska, keď si pozriete každého špičkového športovca, tak každý povie, že jeho najviac posúvala tá disciplína.
• 16:22
  SPEAKER_01: Pretože tá disciplína je najdôležitejšia a nelen hokej, ale to je v každom športe.
• 16:29
  SPEAKER_01: A to je aj tá najťažšia vec, ktorú ten športovec si dokáže niekedy aj ospravedlňšie a zájra a urobím to za týždeň a tak, ale hovorím, že tieto veci začínajú od malička, že ten poriadok proste musí byť.
• 16:45
  SPEAKER_01: A tie pravidlá musia byť.
• 16:47
  SPEAKER_01: Áno potom postupne, v tom skošnom veku pre v živote športovca tá disciplína je najdôležnejšia.
• 16:52
  SPEAKER_02: Ešte by som ostal pri tomto polčianskom oko, ty si bol vlastne súčasťou tej generáciách bolšatána.
• 17:01
  SPEAKER_02: Taká taká silná generacia.
• 17:03
  SPEAKER_02: Aprát v tých rokoch sa tam vytvorila traj su z nich majestí sveta, Hejco Šárka a tvoj brát.
• 17:09
  SPEAKER_02: Tak ako si to vidieť.
• 17:11
  SPEAKER_02: Ten Šárka napríklad vynikal už vtedy v tom mladeku?
• 17:16
  SPEAKER_01: Ja áno, je to vlastne, neviem, či to je zhoda náhod, ale proste tam boli dva silné silné ročníky, ktoré potom v neskošom veku aj týchalani, niečo dokázali v hoke.
• 17:30
  SPEAKER_01: Potom to už bolo len také, že jeden, dva niekedy išli hore, hráli extra lígu alebo sa dostali do nejakých európých súťaží.
• 17:39
  SPEAKER_01: Ale áno, my sme mali tréra nebo Joška Nemca, ktorý vlastne bazíroval, on bol neskutočný profesionál, on mal neskutočnú seba disciplínu, pretože on miloval maratony.
• 17:52
  SPEAKER_01: A teraz si predstavte, že my ako 50 sme zrazu začali behať 5-6 kilometrov, čo do vtedy nikto v toho počanok ani nevidel.
• 18:02
  SPEAKER_01: A všetci mu rozprávali, že jošku, ale ty cháno zničíš.
• 18:08
  SPEAKER_01: A prostor.
• 18:09
  SPEAKER_01: A nás vědol k tomuto, by som povedal, seba za preňu.
• 18:14
  SPEAKER_01: Už od 5.
• 18:16
  SPEAKER_01: 6.
• 18:16
  SPEAKER_01: triedy sme sa prostě kusli a išli sme a museli sme behať s ním.
• 18:21
  SPEAKER_01: A hovorím, to bola asi to bola veľmi dobrá vec.
• 18:30
  SPEAKER_01: Pre nás, čo sa mohlo stať, že prostě ta seba disciplína a to odriekanie a dokázanie, keď už sme nevládali, on to na nás viděl, že nevlademe, a on nám normálně povedal, daj si ešte 100 metrov, poď vydrž 200 metrov.
• 18:43
  SPEAKER_01: A prosté postupnými krokmi z mesiaca na mesiac nás to vlastne posúvalo a to nás posúvalo čím mentálne, alebo fyzicky.
• 18:55
  SPEAKER_01: Takže a poľšie vytvoril partiu chalanov, ktorá si normálne povedala.
• 19:03
  SPEAKER_01: Boli sme perfektní kámoši.
• 19:05
  SPEAKER_01: Po tréninku sme sa dohodli, že OK, urobili sme tréning, že chalani ale tento trénink urobil ďalší 25 chalanov.
• 19:12
  SPEAKER_01: Takže poďme urobiť niečo navyššie, poďme sa odlišiť od tých, ktorí urobili tenistý tréní, takisto makali ako my, poďme sa niečo odličiť, stretneme sa, poďme sa naobedovať, ideme domov, stretneme sa a urobíme si napríklad stelnicu alebo ideme na bicykel.
• 19:29
  SPEAKER_01: Tam bolo veľa vodných nádrží okolí topolčian.
• 19:32
  SPEAKER_01: Sobrali boť na bicykel a šlapali sme ešte ďalej.
• 19:35
  SPEAKER_01: Alebo sme sa urobili stelnicu napríklad Rado HC s Ďuromčekom mali perfektnú strelnicu pred barákom, tak sme sa dohodli sa stretneme hodinu u nich.
• 19:46
  SPEAKER_01: Tak sme prišli.
• 19:47
  SPEAKER_01: A to bolo vlastne také obdobie, kedy sa aj môj brat do toho zapojil a chalani boli takí dobrí, že vlastne prijali je mlačého.
• 19:55
  SPEAKER_01: A boli tak mentálne nastavení, že si povedal, že chce trénovať, tak nechde.
• 20:00
  SPEAKER_01: A prostě my sme takto začali buď strielať alebo hrať ten hokejbál.
• 20:07
  SPEAKER_01: A postupne to sa to odzrkadilo aj na našich výkonách.
• 20:12
  SPEAKER_01: Áno, a čo sa týka tej druhej otázky, že vynikal už od malička, áno, vnikal.
• 20:17
  SPEAKER_01: Šárky bol jeden z tých mysliteľov v tom týme a trénazíroval na tom, že každý v tom týme už od mal nás učil, aby prijal svoju úlohu.
• 20:30
  SPEAKER_01: A to je veľmi dôležité na to, aby fungovala sbióza v tíme.
• 20:34
  SPEAKER_01: Ako náhle tálani neprijmú tú úlovu, na čo ich trenér určí, tak to potom nefuje.
• 20:41
  SPEAKER_01: Teraz videl u mňa korčuliár, bojovník nebo chodiť do súbov.
• 20:47
  SPEAKER_01: Varky nechodil do súbojov.
• 20:49
  SPEAKER_01: On si len počkal, našiel si ten volný priestor, ale keď dostal púk, tak z 10 nájazdov dal 9 gólov.
• 20:57
  SPEAKER_01: To bola naša výhoda a teraz rádo, že dom počekom boli obrancovia alebo boli fyzic vyspelejší od nás, mali perfektnú strebu od modrijčiary.
• 21:06
  SPEAKER_01: A sa stalo, že napríklad, nechcem teraz, ale myslím si, že 7.
• 21:13
  SPEAKER_01: a 8.
• 21:14
  SPEAKER_01: ročníku až do majstrovstie Slovenska sme nenašli premožiteľa.
• 21:18
  SPEAKER_01: Či sme hráli s trenčínó, hráli sme so Slovanom, my sme 2 roky neprehrali.
• 21:23
  SPEAKER_01: Až na majstrovstva Slovenska sa to stalo s tým, že sme nastúpili proti dubnici, o ktorom jsme nemali, my jsme nahrávali proti dubníci a za ňou hrálko, který hrál o dva ročníky vyššie, protože jeho otec bol riaditel štadió.
• 21:45
  SPEAKER_01: Takže chodil na tréninky s hocikím a je on a prostě to tiež miloval a bol úplně někde jinde.
• 21:53
  SPEAKER_01: Ako jsme byli my.
• 21:54
  SPEAKER_01: A zase si představite, že jsme nastú na zápas.
• 21:58
  SPEAKER_01: My čo jsme dva roky neprehrali.
• 22:00
  SPEAKER_01: Třeba vedom měadne.
• 22:01
  SPEAKER_01: A zrazu v třetí minutě jsme prehrávali 4-0 a palo v prvom středání dva góly, v druhém středání dva góly.
• 22:08
  SPEAKER_01: A bol na neudržanie a teraz bolím ze slovenského osmého ročníku a si představí, že konečný výsledok 2 na 7.
• 22:19
  SPEAKER_00: Já si uklám, že veľa týd hráčov si to pláčili ničel doslovaného do trenčina tysička do skalice bola tam.
• 22:25
  SPEAKER_00: Jak to teď te ponuky obrávalo, že má ponuka i z Košic a vybral si slovan hezko.
• 22:31
  SPEAKER_00: Nevím, že najprvo ten slovan a šárky tenčín a tysičila do skalice bola tady ináka, nebo jak to vtedy vlastně bylo.
• 22:40
  SPEAKER_01: To se týká mého brata náša mama neskučně zapačil vence nedomanský.
• 22:47
  SPEAKER_01: A prostě ona chce mať nedománského, a až trnášku.
• 22:52
  SPEAKER_01: A je na tom bazírovala v té mladíckých kategorích, aby jsme si zobrali štrnášku, nebo on s tovou strelou trhal sitá hej, ale keď sa brat dostal do toho veku, že sa stal z něho obranca, tak potom od toho potom zase bol, a tu vzor bol aj suchý.
• 23:09
  SPEAKER_01: Jardo suchy.
• 23:10
  SPEAKER_01: Prostě to, keď sme videli na video, čo on stváral na tom mladde, on prostě on každý zápas mohol zomrieť.
• 23:17
  SPEAKER_01: On sa házal do striel, oni nemal ani vtedy príruby, nič on sa hlavou hodil do strely a proste bol taký obetavý.
• 23:24
  SPEAKER_01: A tieto atributy proste hráť, keď niečo robíte, tak to musíte hrať z láskou a so srdcom a splným násadením, lebo inak nedosiahnete ten úsek, ktorý chcete.
• 23:38
  SPEAKER_01: No abo, ako náhle sa stal obranca a začal vynikah niektorými svojimi vlastnosti, ktoré potom zdokonal, fyzicky spevneil, čiže už sa tam pridala aj tá fyzická hra a proste jeho už od 15 rokov začal chodiť aj po tých reprezentáciách.
• 23:58
  SPEAKER_01: Traí reprezačne si všimli a začal chodiť a videli v ňom rozdielového obrancu, pretože on ako jediný dokázal robiť veci na tej modričiare, že sa nebal urobiť s tým pukom, urobil, urobilia viac správnych rozhodnutí ako tých nesprávnych a videli v ňom potenciál, takže si všimli viac ľudí.
• 24:18
  SPEAKER_01: A tým, že sto počian sa potom náš ročníku Rado Hetú, Mírošatán, dostali do tých extralíkových alebo do tých družstv, tak si povedal, že v topočanoch sa niečo dobí a začali sa tam obzerať aj po tých cháno.
• 24:35
  SPEAKER_01: Stopočani zrazu začali byť taký jaheň pre tieto vyššie extraligové týmy.
• 24:42
  SPEAKER_01: Takže si začali vímať, kto tam hrá, ako tam hrá.
• 24:46
  SPEAKER_01: A lu mal áno, Lubomal ponúky, aj z Nitry, aj tam bol na skusoch.
• 24:51
  SPEAKER_01: Potom prišla, pretože trénský z Košíc bol ajderálny trénér, takže on si ho tiež vímal, aj Košice mali o ňou záujem, naši točianskí funkciári ho chceli dostať do Košíc.
• 25:05
  SPEAKER_01: Ale v tom čase si ho všímol aj na Bohice Pašek, videl v ňom potenciál okový.
• 25:12
  SPEAKER_01: A vtedy pán paštinsky sa ozval, že dobrý deň, že slová Bratislava.
• 25:18
  SPEAKER_01: Tak mama, keď počula slova Bratislava, tak tá bola neskutočne šťastná.
• 25:22
  SPEAKER_01: Vte mobili nefungovali boli pevné linky, takže na pevnú linku sa volal pán paštinský a ten povedal, že pani užka chceli by sme kúpiť vašeho syna alebo v ňom vidie potenciál.
• 25:34
  SPEAKER_01: Mama samozrejme povedala, že viete, ja máme druhého syna.
• 25:38
  SPEAKER_01: Takže ja som vlastne išiel aj s ľubom do tej Bratislavy.
• 25:42
  SPEAKER_01: Začínali sme spolu na slovanie.
• 25:44
  SPEAKER_01: Lenže po tom roku si povedal, že buď dáte balík, peňazí za oboh, ale vtedy bol veľmi nekompromisný riaditeľ klubu alebo prezident presne tak, vlastní.
• 26:04
  SPEAKER_01: Chovka, ktorý vlastne bol v kasarňách najvyššia šarša aj voják, tak on posudil, že vypítal si snu, ktorú Slovený bol schopný vyplatiť, tak potom povedali, že dobré, že tak toho staršie opšťame.
• 26:21
  SPEAKER_01: Ale my u nás tá hlavná priorita je ten mladší.
• 26:25
  SPEAKER_00: Lobrávno že milión eur milión korun, že to bolo v táto dobu, že slován zaplatil za.
• 26:30
  SPEAKER_01: Áno.
• 26:31
  SPEAKER_01: No a teraz vlastne úbo sa dostal do Slovanu, išeláhovať príjmač, aby mal vojenskú službu co najskôr za sebou a už vtedy po ňom tiež pozeralej Trenčín.
• 26:43
  SPEAKER_01: Takže tenčín pozeral početovných hokejov, ktorí majú nástupu na vojenskú službu, že buď pojde je hlava alebo pojde Trenčín.
• 26:50
  SPEAKER_01: A neviem, tam někdo vybavil špeciálnu výnimku tým, že išel napríklad na doprímačku do leví, aby mohol chodit na trinky slovanů.
• 27:02
  SPEAKER_01: Takže to si pamětám, chuťák absolvoval a príjmač musel absolvovať.
• 27:08
  SPEAKER_01: A jemu povedali samozřejmě v levice sú tanisti.
• 27:13
  SPEAKER_01: A teraz si predstavte, že osáčí chlá sa tam dostane rozdaju lopatky, také maličké.
• 27:25
  SPEAKER_01: Podalím pole.
• 27:27
  SPEAKER_01: A teraz povedal, že máte určitý čas, vykopajte si jámu.
• 27:31
  SPEAKER_01: Ale prosil na tu janu si vykopajte dostatočne veľký nebo pôjde na dva.
• 27:38
  SPEAKER_01: A ono sa to i stalo.
• 27:40
  SPEAKER_01: Alebo kopal.
• 27:41
  SPEAKER_01: Kopal, kopal, jak myš.
• 27:45
  SPEAKER_01: A normálne, zkuška správnosti bola tým, že nad ním išiel tank.
• 27:51
  SPEAKER_01: Ale cesta od tej skalice aká bola.
• 27:53
  SPEAKER_01: A moja cesta do skalice vlastne bola to, že keďže nebo vtedy slovan, keď tam prišiel aj lubo, tak on skončil slovanie Bratislava a išiel do stalice.
• 28:06
  SPEAKER_01: Kalica bola rozvíjajúce sa mužstvo.
• 28:11
  SPEAKER_01: Malo ambície vúpiť do extralígy, alebo už aj postúbil, tak sa mi zdá do extralígy, už bolo v extráge a vtedy banáška povedal, že on by chcel toho hráča, ktorý bol u neho na skúsoch naslovanie, že ho chce dostať do skalice a nechcionáriu robia všetko preto, aby má vykupili 100 polčian.
• 28:34
  SPEAKER_01: Takže to bola moja začínajúca nabaza za skalici tým, že má skalickí funkcionári vykupili.
• 28:41
  SPEAKER_01: A to tiež ako boli sumy na tú dobu milión sto.
• 28:50
  SPEAKER_02: Ale na té seniorské úrovni si si bohužel protihrál.
• 28:54
  SPEAKER_01: Záľ.
• 28:55
  SPEAKER_01: Ale v mužstí nie.
• 28:56
  SPEAKER_02: Tak máme.
• 28:58
  SPEAKER_02: Mužstvený je.
• 28:59
  SPEAKER_02: Protiba se hráli spolu.
• 29:00
  SPEAKER_01: Ono to bolo, že aj jsme sa mohli stretnúť v mužství, ale.
• 29:06
  SPEAKER_02: To ten slová.
• 29:07
  SPEAKER_01: Ano, to bylo naslovaně, ale prostě tam jsme si máme určité zásady a buď nás někdo chce nebo nás nechce.
• 29:18
  SPEAKER_01: A prihová za mňa absolutně nechcel.
• 29:23
  SPEAKER_01: A když si dal sezón, daj to.
• 29:26
  SPEAKER_01: Mál jsem 2004 jsem bolej na slovaně, hrál jsem za Slovan.
• 29:30
  SPEAKER_01: Trénoval to Pan Pakovíč, a my jsme vtedy vyhrali ten kontinentální pohr s Slovanom.
• 29:37
  SPEAKER_01: A vtedy se tam zranil v útoku s Kulisom a s Maťom Hujerom někdo, že si už nepětám, kdo tam bol, kdo tam s nimi hrával, ale sa zranil a teď pán krají zavolal do skalice, že potrebuje jednoho spolu hráča Maťových Husovi, který s ním hrával v skalici, protože mať začín v skalici.
• 29:56
  SPEAKER_01: Tak jsem tu sezónu absolvoval naslovanie.
• 29:59
  SPEAKER_01: No a potom vlastne prišlo k tomu, že som sa ptal pana krajšiho, že ako to bude ďalej so mnou, či sa mnou plánuje, aby som zostal na slovanie a on povedal, že všetko záleží od odvrchnosti, že uvidíme, ako to bude ďalej.
• 30:16
  SPEAKER_01: Takže nakoniec tam bola určitá neviem, nespokojnosť s mojimi výkonmi a vrátil som sa na späť do skalice, ale v tej dobe vlastne sezonu na to, že bol lakaut venále.
• 30:33
  SPEAKER_01: A môj brat sa mal vráť do Slovanov a on povedal, že však ja zavolám na vedenie a ja si to môžem vyúpať, keď chceš.
• 30:41
  SPEAKER_01: Ale sme si povedal, ja tak som povedal, že viš, že nerob to, že keď ma nikto nechce, tak ja tu nebudem na úkoláta.
• 30:50
  SPEAKER_00: Ale máme si dobré body.
• 30:51
  SPEAKER_00: Trič som zapásol 20.
• 30:52
  SPEAKER_00: Bo sa mi z dalž 14, že tam to nebolo zle v tom budovaní.
• 30:58
  SPEAKER_01: Môžete mať aj body, ale napríklad, keď to vedenie alebo ten manažer má inú víziu, že potrebuje iného hráča a zoberie aj menej budového hráča len kvôli nejakým atributom.
• 31:11
  SPEAKER_01: Takže ja teraz už nebudem polemizovať, prečo som nezostal v slovanie.
• 31:17
  SPEAKER_01: To bolo prostě názor vedenia a proti tomu už sa nič nerobi.
• 31:22
  SPEAKER_00: Celú karáli sa odhrá na Slovensku.
• 31:24
  SPEAKER_00: Bol niekedy nejakonka z Čech alebo z iných lík, že by si niekel.
• 31:30
  SPEAKER_01: Áno, mal som jedno obdobie, kedy som mohol ísť do Čiech alebo aj do Rakuska, ale hovorím ja som sa tak.
• 31:43
  SPEAKER_01: Unoil v lokali a ja som tam bol tak spokojený, že možno som ani nemal tie ambície ísť niekam in nám.
• 31:54
  SPEAKER_02: Ste narazili z dlôrakou zráliče Loblá slova na zastali tu.
• 31:59
  SPEAKER_02: Nazili ste na seba utočnik obranca, bolo to pre teba nejaké špeciálne pre vásových obidvoch.
• 32:04
  SPEAKER_02: A nejaké tie súboje ste asi zvedli možno nejaké stávky boli.
• 32:08
  SPEAKER_01: No my sme tých súbo odohrali proti sebe viac, pretože keď som hrál ešte za Topolčany, tak Sovan tam prišel, protože slovenský zvezhadovia urobil slovenský pohár.
• 32:22
  SPEAKER_01: A napríklad veľká senzácia v Tolčanoch príjde Slonov Bratislava do Topolčian a vždycky ty silnejši chodili k tým slabším.
• 32:30
  SPEAKER_01: A tak už tam to začalo, že keď hrál za Sovan, tak už sme sa tak hicovali.
• 32:36
  SPEAKER_01: A spolu hráči sa hrcovali medzi sebou, slovanie.
• 32:43
  SPEAKER_01: A potom sa to stalo, že v extralích sme pár krát tiež na seba narazili.
• 32:49
  SPEAKER_01: A tiež tieto otázky typu, že ako sa ti hrá proti bratovi a či sa lutujete alebo si nič nedarujete.
• 32:59
  SPEAKER_01: Hovorím tá rivalita.
• 33:03
  SPEAKER_01: A ten profesionalizmus hlavne už v tom mužskom veku je proste na prvom mieste.
• 33:10
  SPEAKER_01: Samozrejme, nie je nejaké špinavé zroky.
• 33:12
  SPEAKER_01: Kevidím sedem na skú slovanistickú, ako má na dese, tak samozrejme, čisté súboje, ale tam sa nepozeráte, a ani nestihate v tom zápase vnímať, kde je brat a kde som ja.
• 33:28
  SPEAKER_01: Rejo vnímali.
• 33:30
  SPEAKER_01: Tak oni boli šťastní, že vidia uchynov na lade a že sa im darí.
• 33:36
  SPEAKER_00: Špeciálna kapitola z kalice Žigopalfíky, odbrali si spolu niekoľko sezón.
• 33:41
  SPEAKER_00: Tri tuším za.
• 33:42
  SPEAKER_00: Áno.
• 33:43
  SPEAKER_00: Vľa zážitkov, tak nie čo poved, čo sa dá publikovať, akí bol v kabíne.
• 33:49
  SPEAKER_00: Rechodovali na zápasný autón, nechodil autobusom s cami, keď ste hrali vonku.
• 33:53
  SPEAKER_00: Vrách oráže, alebo niekto vral aj duhrku, že odžil sa už nechal testovať, keď ste dali v Košiciach.
• 34:00
  SPEAKER_00: Niektorí v zápasne vynechával.
• 34:02
  SPEAKER_00: Aký bol teda živo.
• 34:03
  SPEAKER_01: Tak to mám zobrať postupne.
• 34:06
  SPEAKER_01: Žigo, keď ukončil kariéru v Nále, tak prišiel vlastne odozdať svojemu rodnému mestu nejaké také schopnosti hokejové, alebo niečo chcel dokázať ešte aj v tej skalicii, aby sa niekde posunulo.
• 34:26
  SPEAKER_01: To bolo asi také najlepšie obdobie skalice s hožigom, pretože ja som tam už pôsobil množstvo rokov predtým a boli tam veľké osobnosti tiež hokej a tam doniesli rozťa, ktorý bol československý, jeden z najších československých hokistov, tam bol Bata Júri, ktorý tam aj teraz trénuje, sa vrátil, ajčiar, stár.
• 34:50
  SPEAKER_01: Proste tam bolo množstvo hráčov, ktoré sa tam vymenilo, ale príchodom žiga, by som to nazval, že dovtedy, keď tam boli aj títo hráči a nechcem znižovať ich úroveň alebo kvalitu.
• 35:07
  SPEAKER_01: Tak tá stalica.
• 35:09
  SPEAKER_01: Proste, my keď sme prišli vón, tak sme prehrávali, lebo tá identita skalice vlastne bola len domáce zápasy.
• 35:17
  SPEAKER_01: Ale so žigom sa ešte aj tá identita aj tých vonkajších zápasov zmenila.
• 35:22
  SPEAKER_01: Žigo prišiel a proste on tam nastavil level vyššie, tu lačku tam nastavil o level vyššie, pretože začal na tréninku upozorňovať tichanov.
• 35:32
  SPEAKER_01: Tak to nie, tak to to robiť nebudeš, budeš to robiť takto a takto.
• 35:35
  SPEAKER_01: A proste začal pracovať na talanov, začal ich upozorňovať.
• 35:40
  SPEAKER_01: A teraz talani, samozrejme, keď som im to povedal, tak si mysleli, že oni sú lepši hokejosti.
• 35:49
  SPEAKER_01: A proste to tak až nezobrali, ako keď im to povie niekto, kto je hokevý virtuós.
• 35:57
  SPEAKER_01: A proste začal každú jednu činnosť začal zdokonalovať, začal vstupovať aj mentálne dohlavy tých chalanov.
• 36:07
  SPEAKER_01: A talani, keď videli jeho nálade, tak vlastne to je to, čo im zvyšovalo seba vedomie, že aj oni sú súčasťou tímu, ktorý je silný a musí robiť všetko preto, aby udržali tú najvyššiu úroveň.
• 36:22
  SPEAKER_01: A to je to, čo vlastne Žigo od samého začiatku, keď prišiel do skalice, tak to tam začal takto nastavovať.
• 36:27
  SPEAKER_01: A ono sa to vlastne odrkadľovalo, že zo sezón na sezonu sa tá zlepšovala a začali sme bojovať od medailov.
• 36:36
  SPEAKER_02: Ty si mi jednom z rozhovorov povedal, že je to najlepší hráč, po ktorého bok si hráľ počas kariéry.
• 36:44
  SPEAKER_01: V čom bol taký výnimočný nano, keď sa na to opýtate, je živa, že v čom je výnimočný, on sám to nevie definovať.
• 36:55
  SPEAKER_01: A to je tá výnočnosť tých ľudí, že oni sami nevedia definovať tu vlastnosť, v čom sú vlastne oni výnoční.
• 37:04
  SPEAKER_01: Pretože to je tá myšlienka, ktorá je v tom danom momente nápadne a je úplne iná ako 99,9% ľudí.
• 37:14
  SPEAKER_01: Čiže tá výnočnosť Žigova spočívala v tom, že on ten hokej videl úplne inak, ako sme to videli my.
• 37:20
  SPEAKER_01: Pretože napríklad s ním hráte a pri ňom ste si mohli nastaviť len hokej.
• 37:25
  SPEAKER_01: On vám to tam dal.
• 37:26
  SPEAKER_01: A medzi vami boli traja hráči.
• 37:28
  SPEAKER_01: A teraz si predstavte situáciu, keď som k tomu aj tej výnimočnosti a keď to mám pomenovať, zobrte situáciu, že bol na strede medzi mňou a ním boli dvaja hráči.
• 37:41
  SPEAKER_01: A teraz on ten puk poslal, jedné tomu prvému hráčovi podku a ten druhý prekládal a pekne mu to behlo pod korčul.
• 37:52
  SPEAKER_01: A teraz ja som dal z toho gól, tak sme sa radovali, lebo som behol dopa, a vystel sa mi podaril dať gól.
• 37:58
  SPEAKER_01: A teraz príjdeme na strečku a teraz sa opýtam, že počína, ale ako si vedlo, že ten hráč nadvíhnú korčul.
• 38:06
  SPEAKER_01: Nebudeme to zšiť, čo mi odpovedal samozrejme, ale potom, čo jsem má pýtaš takového.
• 38:12
  SPEAKER_01: Tak jsem povedal triviálnu vec.
• 38:18
  SPEAKER_01: A preňho to boli veci, ktoré nevedel ani pomenovať.
• 38:22
  SPEAKER_01: Prostě tak to je, tak to ver.
• 38:25
  SPEAKER_01: A buď sa s tím smierní, že to tak je.
• 38:27
  SPEAKER_01: Alebo keď sa ti nepatí, môžete iš do štvrtiny.
• 38:31
  SPEAKER_00: By ten rok 2008 s těmi košicami v finále to byla stalica veľmi blízko toho titulu.
• 38:37
  SPEAKER_00: Tam boli ty nájazd Žigovišno trikrát, v tom prostě ani nedal trikrát gól.
• 38:41
  SPEAKER_00: Učok to vychytal sa mi zdá.
• 38:43
  SPEAKER_00: Takže to, že boli euforie a strašně odško v salici vtedy.
• 38:48
  SPEAKER_01: Tak v prvom rade.
• 38:51
  SPEAKER_01: My jsme ten hokej v Kalici kedyko strašne poblažní v divákov v Kalici a prostě to, čo som zažil tam, že tá kapacita štadóna sa úplne prekročila.
• 39:02
  SPEAKER_01: Tam ľudia sedeli na schhodoch.
• 39:05
  SPEAKER_01: Proste tam z 3500 kapacita bolo 5200 divákov.
• 39:10
  SPEAKER_01: Prostie oni boli všade pri maninelo a to bol tak nesknu, to bola tak neskučná sezónna, ktorú sme s ním zažívali a hlavne to finále s tými Košicami.
• 39:28
  SPEAKER_01: Ke si na to spomeniem, pretože tá partia chalanov, ktorá sa tam zýšla a ktorá drela len všetko len, aby sa tam urobil nejaký väčší úspech a keď už máte na dosah, tak to blízko finále a výťazstvo vo finále, tak o to väčšie je potom aj to sklamanie, aj keď nemáme byť prečo sklamaný.
• 39:48
  SPEAKER_01: Takže ten rozdiel medzi Košickým mužstvom a skalickým mužstvom, bol obrovský, aj rozpočtovo.
• 39:55
  SPEAKER_01: Slová ste vyradili.
• 39:56
  SPEAKER_01: A podmienkami.
• 39:58
  SPEAKER_01: Áno.
• 39:58
  SPEAKER_01: Ale teraz chcem povedať, sa tom vráti, že aj keď máte ten rozpočet na nejakej inej úrovni, to zostavuje manažer mužstva.
• 40:06
  SPEAKER_01: Ale ten charakter toho mužstva je to, čo dosahuje tie výsledky a hlavne to srdčko.
• 40:14
  SPEAKER_01: A teraz, keď sa kdo toho ešte pridajú diváci, tak to je váš šestý hráč.
• 40:19
  SPEAKER_01: Ja viem, že všade v tých kľúch sú perfektní fanšikovia.
• 40:23
  SPEAKER_01: Necem znížovať ich úroveň.
• 40:25
  SPEAKER_01: Ale každé to svoje mužstvo, za ktoré ten hokej sa hráva, má svoj fan klub, má svojich fanúšikov a hlavne to mesto.
• 40:33
  SPEAKER_01: Žilo tým hokejom sobie skali sa má 15 tisíc ľudí a zrazu príde takáto euforia, preskali sú finále extra lyg.
• 40:41
  SPEAKER_01: A to bolo neskutočné.
• 40:43
  SPEAKER_01: Na trén sa chodilo pozerať kopu ľudí, nešli do práce a proste nás chodili pozerať a pozbudzovať a potliapkať po poramení.
• 40:50
  SPEAKER_01: No a samozrejme Žikol v stredovnej pozornosti, pretože on priťahoval hlavne toho súpera, ktorí až traje hráči boli na ňom naviazaní a vtedy vlastne Jurok už ukazoval svoje kvality s tým, že boli fyzicky veľmi vyspelý, mal perfektnú strebu a mal aj to hoké umenie s tým, že vedel načítať Žiga a perfektne už sekundoval.
• 41:11
  SPEAKER_01: Takže žiko tým, že naviaz na seba hráčov poslal to Jurovi a duro dokázal premeniť aj tú šancu.
• 41:20
  SPEAKER_01: A čo sa týka toho Slova to neskutočná série, ktorú si aj doteraz pripomínáme v skalici, že sa stretneme a niekedy si pustíme ten siedmiálový zápas, s ktorým vlastne to bolo na slovanie.
• 41:32
  SPEAKER_01: Tam bolo plné hľadko každý tam fandil slovanu, pretože také hokejové veličiny, ktoré hráli tiež za Slovan a zrazu príjde tam skalicia z Ožikom, tak a ten zápas sa nám podaril rozhodnúť predložený.
• 41:54
  SPEAKER_00: Par sekund potom som hovím, neviem, či duročku tam nahrává alebo to tam bolo.
• 41:58
  SPEAKER_01: Ono sú tam niektoré necenzurované veci, ktoré sa nemajú dostat na verejnosť.
• 42:03
  SPEAKER_01: Ale to keby ste videli, aké to bolo hektické proste aj pre tých hráčov zrazu tam bol ten adrenálín vyšší, už sa boli dokonac zápasu, siedmý zápas.
• 42:14
  SPEAKER_01: A ja preto milujeme keď si v televízii môžem pozrieť finále aj predloženie, leviem, čo tí hráči prezývajú.
• 42:20
  SPEAKER_01: A to na úrovni olympiády alebo majšte sveta má ešte úplne iný úroveň.
• 42:27
  SPEAKER_01: Takže toto bolo postup do finále len Slovenskej extralígy.
• 42:31
  SPEAKER_01: Ale keď to milujete, tak každý tento moment pre vás znamená veľmi veľa.
• 42:37
  SPEAKER_01: No a hovorím, vtedy bolo minú, tak sa mi dališ dokonca toho predloženia.
• 42:45
  SPEAKER_01: A žiko to tam fúkolu medzi nohy a zrazu, to keby videli to hľadisko, ktoré tam nastalo, tam sa dalo kráje to ticho.
• 42:58
  SPEAKER_01: My sme urobili na všetko preto, aby nám už ten gol nedali, aby sme tu sériu vyhrali.
• 43:03
  SPEAKER_01: A potom tária v skalici a potom hovorím, že to je nešťastné finále, áno.
• 43:08
  SPEAKER_01: Nešťastne.
• 43:10
  SPEAKER_01: Ano vlastne.
• 43:12
  SPEAKER_01: My, keď sme prišli do Košic, tak tá šanca bola 60 na 40.
• 43:17
  SPEAKER_01: A keď prišli košice do skalice, tak to bolo výrovanejšie, bolo to 5 na 50, ale vlastne tým, že ten divák bol ten šestý hráč, tak sa nám podarilo tie zápasy vyhrať.
• 43:33
  SPEAKER_01: Prišli tie nájazdy vlastne v tom šestom zápase v stalicii a koho máte dať na trestné, keď niežikáš.
• 43:40
  SPEAKER_01: A Žigo vlastne.
• 43:42
  SPEAKER_01: Dovtedy mal neskutočnú bilanciu na trne.
• 43:46
  SPEAKER_01: On z desiatých premenil 8.
• 43:49
  SPEAKER_01: A teraz si zoberte, že to bolo traj a traj a strajuci.
• 43:54
  SPEAKER_01: Tak Pejo, Oremus a pan fajt, dali.
• 44:00
  SPEAKER_01: Ja Juro a Žigo išlo ako tretí.
• 44:04
  SPEAKER_01: A teraz onno to po tých troch nájazdo skončilo jedna jedna.
• 44:09
  SPEAKER_01: A teraz išiel treti, keby dal žigo ten tretí nájazd, tak by sme boli siedmi zápasť košica, kde to bolo 50 na 50.
• 44:22
  SPEAKER_01: Ale tak karta sa otočila a teraz samozrejme, kto iní žigo.
• 44:29
  SPEAKER_01: A na trne celý zápas ne sa zachytal Miroly Povsky, a mladého vedy mladého Jula tam poslal trénér, že ty pôdeš chitať tie nájazdy.
• 44:41
  SPEAKER_01: A to bolo to, že pre nás on bol neznámý bankar.
• 44:44
  SPEAKER_01: Mme nevedeli, že ako on vlastne chytal, aby on začal svoju hokejov kariéru.
• 44:49
  SPEAKER_01: A vtedy žigo aj ten tretináje už mal prekonaný, neviem či nedal tičku.
• 44:54
  SPEAKER_01: Potom sa to otočilo, žigo išelý, mala ho prekonaného a juro mese, že dviol beton a trafi do corčula.
• 45:04
  SPEAKER_01: Takže zase nedal.
• 45:05
  SPEAKER_01: A už frustrovaný a on prišel na stráčku a prišel za mnou a hovorí mi, že ideš tam ty, hoď tam ty na ten nájazd.
• 45:19
  SPEAKER_01: Teraz takerám, teraz si predstavíte plné hladisko, že si tam pandia žigo, tak hovorím žigo v poriadku.
• 45:27
  SPEAKER_01: Ale ja nedám a mňa tu zožero, že prečo sme tam nedali teba, tak tam chodí nájaz určite dáš, lebo však ty vždy premeníš jeden z dvoch to 5 na 50 a žiko.
• 45:43
  SPEAKER_01: Povedal to, čo povedal, a proste išel tam na ten tretí nájazd a nedalo.
• 45:49
  SPEAKER_01: A išel z mysta noboná ten rozhodlo po na tom šestom zápase a Košice sa stalý majstom.
• 45:55
  SPEAKER_01: Takže hovorím na jednej strane, to bude aj pre mňa, dokonca života toho, že mohol som to byť vyskúšať, mohol som tam ísť, ale pánovi hráčovi a exponentnému stravcovi trikrát a trikrát nedá, to sa stáva veľmi málo.
• 46:12
  SPEAKER_00: Potom to povedal, či to dělal 3 krát.
• 46:15
  SPEAKER_02: To není na mikrofon.
• 46:18
  SPEAKER_02: A ty si z kalície držiteľom viacerých rekordov.
• 46:22
  SPEAKER_02: Tože najviac zápasov som si to pozal 651, jak v zápasnosti dá odráť skali.
• 46:27
  SPEAKER_02: Koho to je?
• 46:27
  SPEAKER_02: 651 a 185 gólov, čo si odsunul na druhú prečku akurát Jiga, nikdy to nevyčítal.
• 46:35
  SPEAKER_01: Ale si zobrete, že ja som mal 100 sezón životá malý.
• 46:41
  SPEAKER_01: Ani.
• 46:42
  SPEAKER_01: Ono to je tak, že Žigo by tam prekonal úplne všetky rekordy a to je neporovnateľné.
• 46:47
  SPEAKER_01: Hovorím to, od nás on je úplne nikde inde.
• 46:51
  SPEAKER_01: A to, čo sa dosiahlo za kariéru, ano, tabilancia človeka poteší, ale dôležité je to, že či vlastný hoke v tom danom ústve aj bavil a to, a hovorím, prišel tam Žigo a on tam urobil neskutočné má tu atmosféru v té skalici, poblaznju skalicu a pre mňa jako hráča je velké ponaučené, ale by som povedal, že môžeme panu bohu děka, že jsem si zahral s takým hráč.
• 47:21
  SPEAKER_00: Tvojí kariery sa trvo nevňuje, ty se dal hneď na ten.
• 47:29
  SPEAKER_00: alebo má si nejak inné plány.
• 47:32
  SPEAKER_01: Tak ono to už začínalo vlastne v kalicii, keď som hral.
• 47:37
  SPEAKER_01: Moju kariéru ukončilo zranenie.
• 47:39
  SPEAKER_01: A teraz nem mohl som ďalej pôsobiť ako hráč, tak som si povedal, že čo ďalej so životom.
• 47:45
  SPEAKER_01: A v salici, keď sme mali trinky, tak som chodil sledovať aj tie trinky mládež, ktoré boli, ktoré boli pred naším rozkorčovaním alebo pred našým tréningom.
• 47:57
  SPEAKER_01: A tak som sa zadíval na tie detia, na tých trénérov, ako ich to učia, ako majú korčovať, ako majú strieľať, a proste a teraz ani proste mi skôzla hlava myšlienka, že to je to, lebo napríklad niek ukazoval niečo aj nesprávne.
• 48:17
  SPEAKER_01: A to je to, čo vlastne bolo, že keby som keď ukončím kariéru, tak by som chcel ďalej zokonalovať tie deti a chcel by som ich trénovať.
• 48:29
  SPEAKER_01: Ale ono sa to vlastne stalo tak, že to moje zranenie ukončilo tu moju kariéru, teraz čo ďalej.
• 48:36
  SPEAKER_01: Mal som veľmi dlhú rekonvalescenciu toho zranenia, pretože som mal chypený nerv.
• 48:42
  SPEAKER_01: Ono trvalo rok a 34, ako dalopy.
• 48:46
  SPEAKER_01: No a keď som sa vrátil do toho, že som si mohol obúť kurčul, tak som sa dal do trénovania.
• 48:55
  SPEAKER_01: Len mal som to šťastie, že som patril, že aj tá moja rekonvalesencia všetko toho zranenia.
• 49:04
  SPEAKER_01: Pán Benický mi povedal, aby som prišel za ním do Kanady, že on sa o mňa postará a bude pracovať na mne na to, aby som sa vrátil vlastne do pônej.
• 49:17
  SPEAKER_01: Pohodny.
• 49:19
  SPEAKER_01: Ale prostre dál ma dokopy, vykuriroval a začal som trénovať v Kanade.
• 49:26
  SPEAKER_01: My povedalmi doporúčil on tam mali skedmily.
• 49:29
  SPEAKER_01: Začal som sledovať, ako funguje skedinu, pretože pre mňa to bolo úplne niečo nové.
• 49:35
  SPEAKER_01: Zač som robiť na skedmiloch, potom jeho dušanov venického syn bol trénér v mladežníckých kategóriách, takže začal som chodiť aj tam na trínky, plus dušanov venický kamaráti, starší tréné robili tam súkromné tréníky, takže ešte aj tam som začal chodiť.
• 49:54
  SPEAKER_01: A takto som sa vlastne začal zoznamovať s kanadským hokejom.
• 49:59
  SPEAKER_01: A dalo mi to veľmi veľa do mojej ďalšej trainerskej kariéry, s tým, že som sa zoznamoval s mentalitou a hlavne tých detí, čiže tam som začal robiť od piatákov až po juniorov.
• 50:14
  SPEAKER_01: Začal som sa vžívať s tým systémom, ktorí tam vlastne oni majú.
• 50:19
  SPEAKER_01: Je to niečo neuveriteľného proti slovenskému systému.
• 50:24
  SPEAKER_01: Tam keby ste videli, že len v tom distrikte Vancouver je 51 zimných štadiónov a na nich vychovávajú tých hokejostov, každý má svoj klub, sú tam súkromné kluby, sú tam tie kluby, ktoré patia pod mestskú časť.
• 50:44
  SPEAKER_01: No a proste keď som absoloval tie tréningy, hlavne s tými kanadskými trenérmi, tak si predstavíte situáciu, že tam chodili chalani z 3.
• 50:54
  SPEAKER_01: a 4 pečky za mnou a oni normálne nevedeli vysteliť v strčku alebo najdó taki boli tak zvedaví a tak chceli sa naučiť niečo, že prišli za mnou a opýt sa, že ako to strelami, či mi to môžem ukazať a takéto veci.
• 51:10
  SPEAKER_01: A prišiel za mnou ten hlavný trénér a hovorí, že Tbo, že prečo sa venuješ týmto cholánom?
• 51:18
  SPEAKER_01: A ja hrim, bo som trénér a chcem ich posunúť.
• 51:21
  SPEAKER_01: On mi hovorí, že vieš, ale z týchto cholánov v živote nebudú hokejť.
• 51:28
  SPEAKER_01: Teď to my na Slovensku musíme rozvíjať každého a oni majú taký systém, že vlastne oni už v tých skôček katóriách vidia.
• 51:37
  SPEAKER_01: In selektujú, ich selektujú a proste oni už vidia ten talent, ktorý tam je, pri tom veľkom objemu tých hokejov, že z toho, z tohto môže byť hráč, ale z toho tu už on nemá tie predpoklady, on nemá tie danosti.
• 51:51
  SPEAKER_01: A normálnych vysolektuje.
• 51:53
  SPEAKER_01: A rodič si zaplatí tak drahé peniaze za tie senové trénky a ten tréner si už hlavne povie, že z teba hokejská už nebude.
• 52:01
  SPEAKER_00: A budú sa tvoja trenerska vodeš pôsobiť ďalšie sezony.
• 52:06
  SPEAKER_01: Tak ja stále pôsobím v topočanoch, plus si robím aj súkromné tréninky a mňa ja milujeme rozvih chamanov a.
• 52:21
  SPEAKER_01: Keď mám porovnať dobu, ktoré sme vyrastali my a ktorá je teraz.
• 52:25
  SPEAKER_01: Samozrejme je to odlišné.
• 52:28
  SPEAKER_01: Prečo teti sú mentálne teraz niekde indevené a ako sme boli my nastavení.
• 52:34
  SPEAKER_01: Dneska teti majú široko spektrálne zábavky, ktorým sa môžu venovať.
• 52:39
  SPEAKER_01: A proste už to tak není 10% len zamerané na nokej a toto ma je mrzí, že teti vôbec nezmýšľajú nad oka, ako sme rozmýšľali my.
• 52:48
  SPEAKER_01: Ale tot je tá úloha toho trenéra a je to vlastne jedna aj moja trenerská výzva s tým, že zdokonalovať tie deti, usmerňovať tie deti a posúvať tie deti.
• 53:02
  SPEAKER_01: Pretože to dieťa by malo byť na prvom mieste.
• 53:05
  SPEAKER_01: A už to, čo mal každý ten jednotlivý trénér, to svoje ego v tej hokej kariére, tak teraz tá trenerská draha je úplne iná.
• 53:15
  SPEAKER_01: Veškeré ego, a ide o výsledný produkt je to dieťa a dať mu vlastne 100% toho a pripraviť ho na to, keď se byť profesionálny hokejista.
• 53:27
  SPEAKER_01: A keď nie ani je profesionálny hokejista, ale ako dobrý človek a mať aj základ výchový do života, keď sa nestane hokejistom, pretože vieme, že dneska veľmi málo chalanov sa dostane do toho seniorského hoke a 98% detí končí s hokejom či už v tom juniorskom veku, keď sa nedostanú do seniorského hokea, alebo končia, keď idú zo základnej na strednu, že ich zlakabuť parti, alebo škola.
• 54:03
  SPEAKER_02: Ja sa ešte opýtam súčasťov generácia, ktorá sa stala majestom sveta 2002, tak vyrazali si s niektorými z nich.
• 54:12
  SPEAKER_02: Čo hovorí na tú súčasnú generáciu, po pol rokoch máme zase celkom službu, Slavovskí, Nemec, fervária a tak ďalej, ako sa tia javí to sila súčasná reprezentácie.
• 54:22
  SPEAKER_02: A máme ešte tá osemnáska dobrá a tak ďalej.
• 54:27
  SPEAKER_02: Čo máme perspektívu.
• 54:28
  SPEAKER_01: Perspektív určite máme, pretože my máme tiež veľa veľmi dobrých detí a len treba s nimi pracovať.
• 54:41
  SPEAKER_01: A tieto úspechy, ktoré zažívame aj pri tých juniorských kategóriách, či to bola tá osemnastka, tiež trhlých tých divákov na Slovensku.
• 54:51
  SPEAKER_01: Tak vidíte sami, že proste tí deti chcú na sebe pracovať a chcú dosiahnuť nejaký ten svoj vyšší level hokejový a dostať sa do NáL, pretože dneska na rozdiel od nás, my sme nemali takú vidinu sa dostať do NáL, ako majú oni.
• 55:11
  SPEAKER_01: A hovorím dneska keď si to dobre nastavia ti chalani v hlavách, že na prvom mieste tá sebadisciplína a ten rešpekt a tá úcta, tak to môžu dosiahnúť vysoko.
• 55:31
  SPEAKER_01: A hovorím začínajú.
• 55:35
  SPEAKER_01: Máme šikovných cháľov, ktorí, ktorí majú aj to hokové myslenie, ktorí je vidieť na ľade, ktorí sú tvorcami hry, len musia zosľadiť všetky tie atributy na to, aby sa stali obšší level hokejami.
• 55:52
  SPEAKER_00: Začko pýtam poslovaný otázka na záver hobby téhošovského jače.
• 55:56
  SPEAKER_00: Ne tak vypneš hlavu.
• 55:58
  SPEAKER_00: Lobu má ten golf.
• 56:01
  SPEAKER_01: Áno, ja tiež dokážem vypnúť hlavu aj pri tom golfe, ale hovorím moje vyťaženie čo sa týka pri hokej, je veľmi veľké, pretože je jedno, koľko máte rokov, je jedno akú kariéru máte za sebou.
• 56:16
  SPEAKER_01: Je dôležité, aby ste v každom veku vedeli rozviaciť potenciál.
• 56:21
  SPEAKER_01: A teraz je tak špecifická doba, že ten trér pri tom mladom hokej musí navnímať.
• 56:27
  SPEAKER_01: Keď chcete vychovať a chcete, aby vám pracovalo aj pri mládežníci pri hokeí tí žiaci a vy chcete posúvať, tak musíte rozobrať každého jedného.
• 56:40
  SPEAKER_01: Nás kedy si brali ako celok.
• 56:42
  SPEAKER_01: Teraz musíte, lebo to dieťa má taký problém, taký problém, taký problém.
• 56:46
  SPEAKER_01: A keď vidíte, že to dieťa proste sam chce, ale má problém, tak vy ako trénér to musíte vyriešiť.
• 56:52
  SPEAKER_01: Čiže dneska pri hokej je zaujímavé to, že na nás stačil jeden trénér.
• 56:59
  SPEAKER_01: Ale dneska potrebujete pri tom hokejí väčší kolektív.
• 57:05
  SPEAKER_01: Ténérsky a hlavne potrebuje, by som povedal, už mal by tam byť aj športový psycholog, ktorí sa vlastne stretajú s takými veci, ktorými sme sami nestretovali počas našej kariéry.
• 57:19
  SPEAKER_01: A teraz je to na tom trénerovi, keď to ten klub si nemôže dovoliť športového psychológa, tak teraz je to na tom tréné, ako prístúpi k tým deťom, ako ich bude posúvať, čiže po tej fyzickej alebo po tej mentálnej stránke.
• 57:35
  SPEAKER_01: A dneska je veľmi dôležité komunikovať s deťmi a hovorím to dieťa je na prvom mieste.
• 57:43
  SPEAKER_01: A treba sa tomu podriadiť všetko, či to je po tej fyzickej stránke alebo po tej mentálnej, alebo dneska deti.
• 57:51
  SPEAKER_01: Tempia tých trénerov voči tým svojim zverejcom tým deťom.
• 57:55
  SPEAKER_01: Proste tam aj chýba.
• 57:58
  SPEAKER_01: A hovorím tomu, by mali téné prístupovať a všímať si gesta, ktoré robia tí deti, ako sa zatvaria, keď im niečo poviete, že či majú úsmel v tvári alebo sú sklesli.
• 58:10
  SPEAKER_01: Potom pátrať a opýtať sa, prečo si bol sklesliť dneska na trénku, prečo ti to tak nešlo ako inokedy.
• 58:16
  SPEAKER_01: A to dieťa niektoré je introvert, niektoré je extravert, ale proste tu pomaly zneho dostať a takto púť tie deti.
• 58:26
  SPEAKER_02: Ďakujem za nášov štúdu je štuu.
• 58:29
  SPEAKER_02: Ďakujem pekne za pozvanie šťastné, pokrých 5 rokov ďakujem na ženárské karié.