Latest / Uchom po mape s BUBO / Kolumbia - kým na semafore svietila červená, díler na motorke obslúžil piatich zákazníkov
Transcript
- Na zopár metroch štvorcových vidíte kňaza a miništrantov, ako idú slúžiť omšu, žobrákov i obrovské množstvo prostitútok. Okolo nich sú policajti, ktorí na všetko dávajú pozor. Motorkár okamžite, ale že bleskovou rýchlosťou všetkým rozdal sáčky s bielym práškom. Nie každý sa cíti príjemne, keď kráča vedľa muža, ktorý je ozbrojený samopalom. Povedzme si na rovinu, drogy boli, sú aj budú, hovorí o Kolumbii sprievodca BUBO a expert na túto destináciu Štefan Bielik. Števo, ty si už v temperamentnej Kolumbii pomaly ako doma. Patrí medzi tvojej obľúbené destinácie? Jednoznačne, dozaista, nepochybne... Kolumbia je krásna krajina, ktorá tak trošku, možno v našom vnímaní, budí dojem nebezpečnej krajiny, vzhľadom k jej histórii. Ale je to naozaj mylný obraz, ktorý vychádza z pravdivých základov nedávnej histórie. Avšak krajina zažíva jednu úžasnú renesanciu. Naozaj, ako sa píše v rôznych periodikách, tak je to taký fénix, ktorý vstáva z popola. A vidno aj na ľuďoch, že sa snažia oslobodiť od tej histórie, ktorá ich spútava. A v tomto smere to môže byť veľmi inšpiratívne a veľmi zaujímavé aj pre nás. Verím, že ten mylný obraz napravíme aj vďaka tomuto rozhovoru. Začnime však tým, ako sa do Kolumbie dá dostať a ako tam lietame my v BUBO s klientmi? Lietame s prestupmi, pretože priame lety zo Schwechatu alebo z okolitých krajín zatiaľ, žiaľ, neexistujú. Takže máme prestupy predovšetkým v Paríži a Amsterdame, ale vzhľadom na linky, ako boli nastavené ešte pred pandémiou, sa dalo letieť aj cez Madrid alebo Frankfurt. My lietame predovšetkým s aerolíniami KLM a Air France, takisto aj Iberia. Ide o základný dvojhodinový let do niektorého z týchto miest, kde je potom prestup, väčšinou veľmi krátky (cca hodina a pol) a necelých 11 hodín sa potom letí do hlavného mesta Kolumbie - do Bogoty na letisko El Dorado, ktoré už samo o sebe nesie ten príznačný názov, prečo mnohí Kolumbiu poznajú. Samozrejme, let zahŕňa full servis na palube, čo je veľmi príjemný zážitok už v prvý deň presunu. A, čo je zaujímavé, vzhľadom k časovému posunu prilietame do Kolumbie v rovnaký deň, ako odlietame z Európy. Takže večer, už keď sa stretneme s klientmi na letisku, je to vlastne ich prvý deň dovolenky. Potrebujeme pred vycestovaním do Kolumbie nejaké víza? Nie, Slováci a Česi nepotrebujú pri vstupe do Kolumbie žiadne víza. Rovnako ich nepotrebujeme ani pri vstupe do Panamy a Ekvádora, čo sú krajiny, ktoré v rámci našich BUBO zájazdov napájame na ten základný Kolumbia 5K. Potrebujeme teda len základný cestovný doklad, to je náš pas, s ktorým nemáme problém sa dostať do týchto krajín Latinskej Ameriky. V niektorých prípadoch môžu od nás tieto krajiny vyžadovať vyplnenie vstupného formulára formou online. Rovnako je to však podmienka, ktorá sa často mení, takže nie je to samozrejmosť. Takže prileteli sme do Bogoty a poďme sa ubytovať. Ako to vyzerá ďalej? Po prílete na letisko do Bogoty nás už čaká samotný BUBO sprievodca, ale rovnako aj miestny sprievodca, ktorý žije v tejto krajine 365 dní v roku. Takže je absolútne znalý všetkých reálií a bude nás sprevádzať počas našej cesty. No a ideme naozaj veľmi krátkym presunom 20 minút do hotela. Sme ubytovaní predovšetkým hoteli Tequendama, ktorý sa nachádza v centre takého finančného dištriktu. Je to naozaj obrovský pľac medzi niekoľkými blokmi, ktorí navštevujú biznismeni, nielen teda z Kolumbie, Ale, dá sa povedať, že z celej Ameriky, zo Severnej aj z Južnej. Mávajú tam rôzne kongresy, konferencie, stretnutia, koncerty... Takže my sme ubytovaní naozaj priamo v civilizovanom centre Bogoty. No a, čo je veľmi dôležité, tak máme vynikajúcu polohu, pretože hotel sa nachádza presne pod posvätným vrchom Montserrate, na ktorý pôjdeme v rámci prvého dňa našej prehliadky. Rovnako máme na skok do historickej štvrte La Candelaria, ktorá sa od nás nachádza, dá sa povedať, pol hodinku veľmi prijemnou chôdzou. S tým, aby sme vlastne prešli naozaj bezpečnými cestami priamo do srdca Bogoty. To, čo hovorím, platí o všetkých mestách, v ktorých sme ubytovaní počas nášho zájazdu. Rovnako nesmie zabudnúť na veľmi krásny hotel Movich v Pereire, ktorý priam srší luxusom. Všetko sú to štvor- až 5-hviezdičkové hotely, ako potom v prípade Cartageny. Ale v rámci Pereiry by som ešte spomenul jednu zaujímavosť - keď sú dostupné kapacity, tak my v rámci BUBO sa snažíme našich klientov ubytovať v rámci Pereiry priamo na haciende. A to je naozaj veľký, veľký zážitok, pretože je to hacienda, ubytovanie, s ktorým máme veľmi dobré skúsenosti, postupne ho rozširujú. A keď tam prídeme, je to taký typický kolumbijský vidiek ako z telenovely. Personál je veľmi ústretový, láskavý personál, je to v lone prírody, hýri farbami, takže všetko ako má byť. Vždy nás tam privíta aj miestny strážca poriadku. A to je neskutočne krásny, veľký havino, ktorý sa volá Pascual, takže ten nám robí spoločnosť. Takže je to veľmi príjemná rodinná atmosféra na tomto mieste. A netreba zabudnúť ani na vynikajúcu kuchyňu v tomto ubytovaní. Presne si mi to zobral z úst. Aká je strava počas zájazdu, na akú stravu sa má cestovateľ alebo náš klient pripraviť a čo všetko v Kolumbii ochutnáme? V rámci našich zájazdov, samozrejme, máme v cene raňajky. Takže tam sa dosýta napapáme, aby sme boli pripravení na každý deň, na našu prehliadku. My sprievodcovia zvykneme našim klientom naozaj každý deň odporučiť nejakú zaujímavosť, lahôdku. Teda nejaký gastronomický poklad, ktorý sa viaže priamo ani nie ku Kolumbii, ale priamo k regiónu Kolumbie, v ktorom sa nachádzame. No a to je veľmi zaujímavé, pretože už v rámci druhého dňa zájazdu, teda prvého dňa našej prehliadky, ochutnávame v Bogote ajiaco, typické tradičné kolumbijské jedlo - veľmi hustá polievka, ktorá sa pripravuje z troch druhov zemiakov a kuracieho mäska. Je to obrovský tanier, naozaj sa da hovoriť o hlavnom jedle, ktoré je dochutené veľmi zaujímavou rastlinkou guasca. Tá raste priamo v Južnej Amerike a chuť je veľmi zaujímavá, veľmi špecifická. Ďalší deň, pokračujeme dobrotou, dostaneme sa do regiónu mäsa, do Čiernej Zeme - Tierra Negra. Tam ochutnávame pokrm, takzvaný tanier troch druhov mäsa, kedy dostaneme grilované, veľmi dobré kuracie, bravčové a hovädzie mäsko. No následne pokračujeme truchou, alebo teda pstruhom. Toho máme na obed v takom krásnom malebnom kolumbijskom mestečku Salento. A potom nemôžeme zabudnúť ešte na bandeja paísa, v preklade takzvaný v preklade tanier banditov. Vynikajúci sa robí predovšetkým v okolí mestečka Medellín, ktoré je známe pôsobením nechválene známeho Pabla Escobara a hovorí sa, že práve toto jedlo bolo jeho obľúbené. Niekomu by sa mohlo zdať, že keď si objednáte toto jedlo, tak na tanieri dostanete to, čo ste našli v chladničke. Ale to vôbec nie je pravda, pretože všetkými produktami je tá chuť toho jedla nesmierne vyvážená. No a pozostáva predovšetkým z fazuliek, ktoré nám môžu indikovať napríklad aj mexickú kuchyňu, arepas - vynikajúceho kukuričného chlebíka, rovnako bravčového mäsa, klobásky, avokáda, ryže a niekedy sa podáva ešte aj s takým jogurtovým dresingom, ktorý dodá viac osviežujúcu chuť. Takže ťažké jedlo, dá sa povedať, ale určite, keď navštívime Kolumbiu, tak stojí za to to vyskúšať. My postupne, ako prechádzame naším zájazdom, sa dostávame sa až na severné pobrežie tejto krajiny. No a tam už sa nachádzame na brehoch Karibiku, takže jednoznačne všetky morské potvorky či ryby, ktoré sa dajú ochutnať, určite odporúčame. Samozrejme, máme na to vybrané špecifické reštaurácie s vynikajúcim servisom. No a rovnako odporúčame ochutnať ceviche, čo je vlastne taká viac-menej surová rybka v kyslom náleve. Pôvodne podávaná s čili, ale často teda aj s rôznymi prísadami, s rôznou zeleninou, krevetami, prípadne niekoľkými druhmi rýb. Takže ceviche určite, predovšetkým v Cartagene treba ochutnať. Počúvam, že naozaj sa dá ochutnať veľmi pestrá škála jedál. Ako sa môžu napríklad vegetariáni prestravovať v Kolumbii? Každý si nájde to svoje, či už je to v rámci ponuky hotelovej stravy alebo reštaurácii. My sa vždy pýtame našich klientov v rámci prepravy v autobusoch a všade, že čo si želajú na obed. V takom zmysle, aby sme to mohli dopredu objednať, nestrácali čas, aby to bolo veľmi plynulé a zároveň čerstvo pripravené. No a práve vegetariáni, samozrejme, majú mnoho možností, ako sa v Kolumbii prestravovať. A nesúvisia s tým iba hlavné jedlá, ale predovšetkým aj rôzne druhy ovocia a zeleniny, ktorými je Kolumbia známa. A rovnako aj rôzne street foody, možno to znie prekvapivo. Ale, naozaj, v rámci veľmi pestrej ponuky rôznych patacones, aborajados, empanadas... Sú to všetko pojmy, ktoré pre nás znejú cudzo, ale sú to vynikajúce pokrmy pripravené zo zelených banánov, z kukurice spojenej so syrom. Takže do batožiny si určite nemusíme z domu nosiť tresku a rožky. Skús ale ty povedať, ako sa tam balíš, keď cestuješ. Čo by si človek nemal zabudnúť zobrať a, naopak, čo si tam vôbec brať netreba? V prvom rade treba vedieť, čo sa týka batožiny, že hmotnosť je obmedzená. Hovoríme o 23 kg, ktoré si môžeme vziať do podpalubia lietadla. V rámci preletov, ktoré sú v rámci Kolumbie, tak tam sme mávali povolenú batožinu 15 kg. Púšťajú však aj cez 15. takže nie je s tým problém. Berme to tak, že 20, maximálne 23 kg je pre nás hraničných. No a čo si nezabudnúť, tak v prvom rade treba klásť veľký dôraz na oblečenie. Pretože prechádzame od Bogoty, hlavného mesta, ktoré sa síce nachádza 4 stupne od rovníka, ale vo vysokej nadmorskej výške – 2 600 metrov nad morom. A počasie tam býva častokrát chladné, daždivé, upršané... No postupne, ako prechádzame až do Cartageny, na severe krajiny, tak sa dostávame naozaj do tropického podnebia, kde pravidelne cez deň v rámci sezóny čelíme 35 až 37 či 38-stupňovým horúčavám, takže treba byť na to pripravený. Čiže ako chodím ja, určite odporúčam pre všetkých cestujúcich, našich milých klientov, aby si zobrali pevnú obuv, ktorá je veľmi dôležitá. Rovnako však netreba zabudnúť na šľapky, ktoré použijeme v teplom podnebí. Rovnako v Bogote určite znesieme nejakú ľahkú vetrovku alebo mikinu, ale, samozrejme, v Cartagene treba myslieť na opaľovací krém, treba sa chrániť pred slnkom, mať pokrývku hlavy, okuliare... A rovnako nemôžeme zabudnúť na repelent proti hmyzu a komárom. Treba byť pripravený naozaj na počasie, ktoré v Bogote v noci môže klesnúť na nejakých 10-12 stupňov Celzia, čo je teda celkom chladno, až po tých 37 na sever Kolumbie. Takže na to treba byť pripravený. Pevná obuv je dôležitá, pretože v rámci nášho zájazdu budeme prechádzať náročnejším terénom, hoci ten zájazd je absolútne prístupný pre všetkých. Keď ideme na posledné jazero Muiskov, ktoré možno viacerí poznáme pod názvom Guatavita, prechádzame až džungľovým porastom. Dostávame sa opäť do vyššej nadmorskej výšky. Prekonávame 150 schodov, ktoré sú vytvorené v rámci skalných výbežkov. A, rovnako, keď sa dostávame do údolia Cocora, tak aby sme sa prešli popod najvyššie voskové palmy na svete, musíme ísť hlbšie do tohto údolia, vyjsť na niektoré pahorky alebo vyjsť z doliny hore na kopec, jednoducho povedané. No a tam si, samozrejme, užiť naozaj veľmi, veľmi pamätné a krásne výhľady. Musím si so sebou zobrať aj redukciu? V rámci Kolumbie budeme tiež redukciu na americkú zástrčku, to je veľmi dôležité povedať. Mnohé hotely v Cartagene sú vybavené európskymi, prípadne univerzálnymi zástrčkami, ale vo zvyšku Kolumbie nájdeme predovšetkým americké vstupy. My máme veľmi dobrých partnerov v Kolumbii a vždy, keď prídeme s našimi klientmi do Bogoty, keď začína náš zájazd, tak ich čaká malé prekvapenie - darček. Každý dostane obálku, v ktorej sú milé pozornosti, ako je napríklad mapa Kolumbie, takzvaná frutologia, čo je teda akýsi obrázkový slovník, kde sa ukáže, ako Kolumbia žije ovocím, prečo sa je a do čoho sa používa. Súčasťou balenia sú aj redukcie. V princípe si povedal celkom dosť, ale mňa ešte zaujíma, ako to vyzerá počas roka v Kolumbii. Je to celoročná destinácia alebo sa tu radikálne mení počasie? Počasie sa radikálne nemení. Oni tam nemajú štyri ročné obdobia, ako ich poznáme u nás. Predovšetkým sa tam, približne v intenciách dvoch mesiacov, strieda obdobie sucha a obdobie dažďov. Pre nich je sezóna v našich jarných mesiacoch. Preto aj odporúčam, samozrejme vždy, keď máme my, ako BUBO, vyhodené termíny do tejto krajiny, môžete si byť istí, že nie sú náhodné. Rátame s dobrým počasím, rátame aj v rámci sezóny s jednoduchým a plynulým prechodom cez celú krajinu, čo je veľmi dôležité v rámci Kolumbie. Ale najlepšia doba, kedy navštíviť túto krajinu, sú mesiace február-marec, prípadne potom máj-jún. Skôr ten máj. No a vlastne, keď u nás máme leto, tak tam nie je sezóna, návštevnosť prudko klesá. A predovšetkým apríl a jún sú veľmi daždivé mesiace. Takže počas týchto mesiacov je to trošku ošemetné. Viackrát si spomínal, že prejdeme celú krajinu. Aké prostriedky využívame a na akej úrovni sú? My sme museli naše presuny prispôsobiť programu. Pre nás je program prvoradý a, samozrejme, už keď sa dostaneme do tejto krajiny, chceme vidieť čo najviac. Takže práve na základe tohto rátame s dvoma preletmi v rámci Kolumbie. Ten prvý je priamo z hlavného mesta Bogoty do Pereira a druhý je z Medellínu do Cartageny. Oba tieto prelety trvajú necelú hodinku, sú veľmi rýchle, sú praktické a, samozrejme, neuberú nám toľko času z dňa, pretože, ako aj zvyšok Latinskej Ameriky, Kolumbia je známa veľmi hroznou dopravou. Predovšetkým v Bogote vznikajú dopravné špičky, s ktorými sa určite aj my stretneme počas nášho zájazdu, ale naozaj v minimálnej miere. Práve preto, lebo Bogota ako mesto nemá metro a naozaj tá aglomerácia, ktorá tam nastáva, je obrovská. Tieto prelety sú veľmi dôležité a je dobré povedať, že letíme veľmi etablovanou leteckou spoločnosťou Avianca, ktorá môže mať práve v súvislosti s históriou zo 70. a 80. rokov zlé meno. Ale naozaj je to jedna z najlepších leteckých spoločností, s akou som sa stretol v rámci Latinskej Ameriky. Ale musíme rátať a na to treba našich klientov aj tak trošku pripraviť. Máme tam jeden presun autobusovou dopravou z miesta Pereira do Medellínu, no a tento presun je veľmi dôležité urobiť autobusom. Pokiaľ by sme tam chceli preletieť, museli by sme sa z Pereiry dostať naspäť do Bogoty a z Bogoty letieť do Medellínu. Takže to by nám spapalo celý deň, a to si teda nechceme dovoliť. Prechádzame cez autobusovou dopravou, vidíme viac a prechádzame cez kolumbijský vidiek, prechádzame cez krásne masívy a ideme po ceste vedľa druhej najväčšej rieky v Kolumbii - Caquetá. Tá vzhľadom na počasie a podnebie býva často rozvodnená, takže sú to krásne zábery v lone kolumbijskej prírody. A, samozrejme, po príjazde vidíme aj mnohé výjavy z bežného dňa na kolumbijskom vidieku. Sú to veľmi príjemné zážitky a, navyše, túto cestu môžeme využiť na to, aby sme sa dozvedeli kopu ďalších zaujímavých informácií o krajine. Na akej úrovni je tento miestny autobus? Na veľmi dobrej – od šoféra, s ktorým máme naozaj veľmi dobré skúsenosti, je vrúcny, usmievavý, komunikuje s nami. Samozrejme, oni vedia iba po španielsky, 90 % z nich nehovorí po anglicky, ale o to viac sú ich prijatia vrelejšie, úprimnejšie. No a, samozrejme, autobusy sú klimatizované, vybavené rovnako si môžeme mnohokrát kúpiť priamo v autobuse aj vodu od šoféra. To je veľmi dôležitá informácia, pretože v Kolumbii, rovnako ako v rôznych iných krajinách Latinskej Ameriky, voda nie je pitná, takže s tým musíme rátať. Autobusy bývajú tiež vybavené DVD prehrávačom, alebo teda televízorom, kde si môžeme cez USB pustiť rôzne dokumenty alebo filmy, ktoré nám doplnia všeobecný prehľad o tejto krajine. Nemusíme sa báť, že keď hovoríme o Latinskej Amerike, alebo keď hovoríme o Kolumbii a nemáme bližšie poznatky o krajine, tak že by to bol naozaj koniec sveta, kde sa jazdi v nejakých nepoužiteľných minivanoch. To vôbec nie je pravda. Naozaj, je to dôstojná preprava. Využívame teda leteckú prepravu a autobusovú prepravu. Je tam ešte niečo, čo si vyskúšame? Áno, je to tak. Netreba zabudnúť, že keď prichádzame práve v okolí mesta Pereira do už spomínaného mestečka Salento, tak to je naozaj taký krásny farbený kolumbijský vidiek. Odtiaľto ideme 11 kilometrov džípmi priamo do srdca Národného parku Los Nevados, takže prichádzame do Údolia Cocora. A, naozaj, jazda na týchto džípoch je veľký zážitok. A práve vtedy sa nám naskytnú pohľady alebo výhľady na úžasné rozvodnené rieky, na lúky plné eukalyptov, olivovníkov... Prechádzame popod najvyššie palmy na svete na džípoch, takže ďalší skvelý zážitok ulovený. Eukalyptus tu rastie divoko alebo sa pestuje a vyrába sa z neho niečo? Predovšetkým nadivoko, lebo s eukalyptom si myslím, že Kolumbia nemáš také skúsenosti. Hoci práve v Cocore by som povedal, že toto pestovanie je kontrolované, a to práve na základe toho, lebo vieme, že eukalyptus potrebuje veľa vlahy, veľa vody no a toto údolie ponúka naozaj tie najlepšie podmienky pre prípadné pestovanie eukalyptu. Rovnako si na zájazdoch hovoríme o rarite voskových paliem - paliem, ktoré sa nachádzajú v podstate v strede džungle. Prečo sa nazývajú voskové, prečo sú chránené, no a čo vlastne miestni obyvatelia ešte pred rokom 1985 robili s ich krásnymi palmovými listami, ktoré sú teraz prísne chránené. Spomínal si, že voda tu nie je pitná, čiže skús povedať, na čo všetko si tu dať pozor v rámci aj zdravotných rizík a bezpečnosti. Ako si sám povedal, v súvislosti s Escobarom považuje mnoho ľudí Kolumbiu za nebezpečnú krajinu... Vodu si treba kupovať balenú vo fľašiach v obchode, čo sa ale týka stravy priamo na ulici, vôbec sa nemusíte obávať, že by vám toto jedlo zaškodilo alebo že by vám bolo z neho zle. Samozrejme, vždy je dobré mať pri sebe prvú pomoc - nejaké lieky, ktoré by nám prípadne potlačili nejaké žalúdočné ťažkosti a problémy. Ale naozaj sú to minimálne prípady, s ktorými sa v rámci Kolumbie stretávame. Čo sa týka očkovania, Kolumbia nevyžaduje žiadne povinné očkovanie. Je pravda, že Brazília, susedný štát, sa na Kolumbiu díva trošku cez prsty, práve čo sa týka šírenia žltej zimnice. Čiže pokiaľ by ste prechádzali pozemnou hranicu z Kolumbie do Brazílie, je potrebné mať očkovanie proti žltej zimnici. Pre nás, Slovákov a Čechov, žiadne očkovanie nie je povinné. Ani takéhoto prípadného vírusového alebo iného ochorenia, ktoré sa prenáša, dajme tomu, komármi. My sa nemusíme báť. No a keď si spomínal tú možno kriminálnu stránku, povedal by som na tak, že pokiaľ navštívite New York, viete, že sú štvrte alebo ulice, ktoré sú pre vás nebezpečné, kam sa nechodí. A rovnako ani vy ako cestujúci nepôjdete do tmavej uličky, ktorá sa vám nezdá a tak ďalej. Čiže toto sú všetko také naše inštinktívne pudy, ktoré treba dodržiavať aj v Kolumbii. Ale to je jediné bezpečnostné riziko, ktoré nám hrozí. Ja osobne hovorím, že som sa nestretol s nejakou nepríjemnosťou. No, samozrejme, pomáha to, že sa pohybujeme v skupine. Ale musím povedať spomenúť dve miesta, ktoré by som označil za „najnebezpečnejšie“, ak sa to tak dá povedať - bulvár, ktorý vlastne vedie z Bolivarovho námestia v Bogote smerom k hotelu. My sa po tomto bulváre alebo po tejto ulici prejdeme, ale je veľmi dôležité vidieť aj tieto miesta, pretože keď sme opatrní a dávame si pozor, dostaneme takú zvláštnu mozaiku miestneho obyvateľstva. Nevidíme iba také to prikrášlené pozlátko, ale naozaj realitu. Takže ja som určite za, aby sme sa prešli aj po takýchto miestach. Koniec koncov, časťou tejto ulice budeme prechádzať do Múzea zlata v rámci našej prehliadky. Takže uvidíte aj takéto rôzne pouličné typy, ak sa to tak dá povedať. Druhé miesto je také námestíčko, ktoré sa nachádza pri Boterovom námestí v Medellíne. Je to taký malý priestor a miesto je veľmi bizarné. Akonáhle tam prídete, uvidíte malý kostolík a vlastne na zopár metroch štvorcových vidíte kňaza miništrantov, ako idú slúžiť omšu. Vidíte mnoho žobrákov, ktorí žobrú peniažky. Obrovské množstvo prostitútok, ktoré čakajú na prácu. Okolo nich sú policajti, ktorí na všetko dávajú pozor a sledujú to s absolútnym pokojom v duši. A do toho musíte prechádzať pomedzi rôznych Kolumbijčanov, ktorí podľahli návykovým látkam. Takže vlastne v rámci niekoľko metrov štvorcových vidíte také výjavy, na ktoré budete ešte dlho spomínať a je to intenzívny ulovený zážitok. Ale vo všeobecnosti teda považuješ Kolumbiu za bezpečnú krajinu? Áno, určite áno. Opakujem, naozaj, naši klienti sa nemusia obávať. No a, samozrejme, aby som nadviazal trošku na tú históriu, ktorou oplýva táto krajina, povedzme si na rovinu - drogy, boli, sú aj budú, to jednoducho nezmizne. Môžem spomenúť jednu takú príhodu, ktorá sa nám stala. Išli sme v autobuse, ja som bol vpredu a vysvetľovali sme si nejaké veci. Pred nami išla motorka. Ako sme prichádzali na jednu križovatku, tak na semafore blikla červená a my sme zastali. V tom momente, ja ani neviem odkiaľ, vybehlo päť naozaj chudých bledých mužov, veľmi zle oblečených, dobehli k tej motorke. Motorkár im okamžite, aleže bleskovou rýchlosťou, všetkým rozdal sáčky s bielym práškom. Oni mu nastrkali peniaze v roličke. To sme jasne videli cez predné sklo autobusu. No a ako rýchlo prišli, tak aj rýchlo odišli, doslova zmizli... Neviem kam, asi niekde do krikov, za budovy, za chatrče... No a nabehla zelená a kolóna sa pohla. Ako keby sa to nestalo. Týmto mi zase nahrávaš a mohli by sme sa porozprávať o nejakých cenách. Ide o lacnú krajinu a dá sa tam platiť kartou? Na úvod treba povedať, že v Kolumbii je mena kolumbijské peso. Pokiaľ by sme to prepočítali na našu menu, tak tisíc kolumbijských pesos vychádza na 24 eurocentov. Životná úroveň je tam, samozrejme, nižšia. Dá sa hovoriť o tom, že samotné životné náklady sú skoro dvakrát nižšie ako na Slovensku a v Čechách. No a keď pôjdeme do podnikov, do reštaurácií, do obchodov, tak zistíme, že vlastne ceny sú rovnaké ako na Slovensku a nižšie. To je veľmi dôležité vedieť. V tomto smere ale odporúčam, pokiaľ pristanete na letisku v Bogote, keď prejdete pasovou kontrolou, dostanete sa do veľkej haly. A napravo hneď tam je jediná zmenáreň ešte pred tými ostatnými, ktoré sa nachádzajú na letisku. Je tam vynikajúci kurz a odporúčam, aby si tu zamenili peniažky. Ale, samozrejme, nemusíme sa báť, že by sme si nemohli v priebehu zájazdu vytiahnuť peniažky z bankomatu alebo že by sme nemohli platiť kartou. Na 90 % miest, kam sa spolu pozrieme, kam sa dostaneme, tak dá sa platiť kartou. Možno, aby sme mali lepšiu predstavu o cenách, si môžeme povedať, že základné produkty či potraviny, ktoré my budeme používať ako voda, pivko, káva, mlieko... Všetko sa pohybuje v prepočte na našu menu okolo eura, prípadne 50 centov až 1,50 €, takže ceny sú naozaj veľmi dobré. Pokiaľ prídete do lacnej reštaurácie, možno nejakého street foodu, tak najete sa veľmi výhodne za 3 eurá. Taká tá stredná úroveň reštaurácií, tu sa pohybujeme približne okolo 15 eur. A taká vyššia trieda, pri nej ideme cez 20 eur. Čiže naozaj je to tá situácia ako na Slovensku a nižšie. A pokiaľ by ste si vyberali peniažky v bankomate, samozrejme, vždy sa dá jazyk prepnúť zo španielčiny na angličtinu. Všetky tieto bankomaty sú ako keby takými samostatnými miestnosťami s neprehľadnými stenami. Mnohé z nich bývajú chránené políciou kvôli bezpečnosti. V tejto súvislosti by som sa pristavil pri tom, aké je vnímanie polície alebo policajtov ako takých. Keď prídeme s našimi klientmi do Bogoty, tak často práve celý ten areál, ktorého súčasťou je aj hotel Tequendama, býva strážený buď políciou alebo vojakmi. Určite sa nie každý cíti príjemne, keď kráča vedľa muža, ktorý je ozbrojený samopalom a má nepriestrelnú vestu... Ale v prvom rade je dôležité vedieť, že všetci títo ľudia sú tam kvôli našej bezpečnosti. V druhom rade treba vedieť, že Kolumbijčania vo všeobecnosti nahliadajú na policajtov ako na hrdinov. A to je naozaj pravda, s tým, že ja mám mnoho skúseností. Ešte keď som vôbec prvýkrát prišiel do Kolumbie a týchto policajtov som sa spýtal, kde sa nachádza bankomat či kde sa dá niečo kúpiť, zistil som, že sú nesmierne ústretoví a nápomocní. Neexistuje, že by vám odvrkli alebo že by vám neodpovedali. Dokonca, keď ich slušne poprosíte, tak sa s vami aj odfotia. Takže mnoho našich klientov má veľmi pamätné fotky s kolumbijskou armádou alebo s kolumbijskými policajtmi, a to je ďalší ulovený zážitok pre nás. Keď sme pri ulovených zážitkoch, povedz mi, čo sú tvoje naj miesta či top zástavky, na ktoré by si sa pokúšal lákať klientov? Nechcem, aby to vyznelo príliš subjektívne, ale keď sa takto pýtaš, mne nesmierne učarovalo mestečko Cartagena, do ktorého sa dostávame ako do posledného v rámci nášho itinerára pri zájazde Kolumbia 5K. No a nedá sa povedať, čím je Cartagena špecifická, pokiaľ nevstúpite do jej centra, ktoré sa nachádza na zozname svetového dedičstva UNESCO a nestrávite tam niekoľko hodín. Rozprávate sa s miestnymi ľuďmi, vyskúšate miestne jedlá, chuťovky, prechádzate sa tými krásnymi farebnými uličkami. Ľuboš Fellner nazval toto mestečko „Benátky Južnej Ameriky“ a naozaj to absolútne sedí. Cartagena ako taká sa rozkladá na 5 samostatných ostrovoch a pevnine. Je teda vybudovaná, dá sa povedať, čiastočne na mori, respektíve na pobreží. Ľudia, ktorí tam sú, z neho urobia miesto, ktoré vás zahreje. Sú temperamentní, otvorení, prijemní, priateľskí... Takže Cartagena je veľký, veľký zážitok. Pokiaľ máte radi prírodu, tak myslím si, že si vychutnáte návštevu Údolia Cocora. To sme si už spomínali v súvislosti s palmami a výletom na džípoch. Robíme tam aj krátku turistiku, aby sme sa prešli po Národnom parku Los Nevados. Je to naozaj veľmi, veľmi nádherné. No a pokiaľ máte radi zase urbánny turizmus, tak, samozrejme, Bogota, Medellín ako mestá ponúkajú toho veľmi, veľmi veľa. S tým, že každé z nich sa viaže na tú časť histórie, ktorá je pre ne signifikantná. Tak, ako Medellín hovorí o Escobarovi, o jeho živote, Bogota hovorí o časoch, kedy prišli španielski conquistadori, a teda viedli výpravy proti dvanástim indiánskym kmeňom na území dnešnej Kolumbie. Kolumbia 5K je nesmierne pestrofarebný zájazd. Máte možno pocit, že každý deň sa nachádzate buď v celkom inej krajine alebo na inom zájazde. Pretože tak, ako v jeden deň máme prehliadku mesta, druhý deň sa ocitneme na kávovej plantáži, tretí deň sa prechádzame v krásnej prírode národného parku a štvrtý sa kúpeme v Karibiku. Keď to poviem tak veľmi pragmaticky. Ešte možno skús povedať, čo je to tých 5K... 5K sú najznámejšie črty alebo dôvody, prečo navštíviť túto krajinu. Sú to vlastne všetko veci, ktoré popisujú. Takže začal by som práve kávou, ktorá je, samozrejme, veľmi dôležitá. Pokračujem kvetmi - pokiaľ by sa nám podarilo v rámci zájazdu ísť spolu na trh, tak uvidíte naozaj, že Kolumbia je absolútna veľmoc, čo sa týka pestovania rôznych druhov kvetov. Rovnako nesmieme zabúdať na kolibríky, ktoré žijú v Los Nevados ako tretie K. Samozrejme, musíme tam zradiť aj už nechválne známy kokaín. Ja to 5K však veľmi rád popisujem ako krása, pretože pokiaľ Kolumbia niečím prekvitá, tak je to krása. Ale mne sa páči, že tento názov zájazdu dáva trošku priestor fantázii aj pre našich klientov. A potom, keď ho absolvujú, tak sami si môžu za tie písmená K niečo dosadiť. A dopĺňajú si vlastné zážitky či pocity.